Školiteľ: Ing. Anna Kidová, PhD.
Veľké zvyšky dreva (angl. LWD) významne ovplyvňujú prietokový režim, morfológiu koryta a procesy štrkonosných vodných tokov. V dôsledku toho predstavuje LWD významnú úlohu pri transporte sedimentov a formovaní vnútrokorytových foriem. Predovšetkým akumulácia kmeňových zvyškov dreva vytvárajúca zátarasy (angl. logjam) vytvára podmienky pre zmenu pôdorysu koryta, podporuje jeho zužovanie, zvyšovanie hĺbky vody a frekvencie priehlbín. Dizertačná práca determinuje geomorfologické aspekty, ktoré ovplyvňujú depozíciu kmeňových zátarás. Okrem toho posúdime, ako môžu geomorfologické charakteristiky (napr. uzavretosť doliny, sklon) ovplyvniť ukladanie kmeňových zátarás v avulzných korytách v porovnaní s akumuláciou zhlukov zvyškov dreva (angl. clumps) v hlavnom koryte. Najnovšie hydrologické údaje nám poskytnú analýzu týkajúcu sa veľkosti a trvania maximálnych prietokov, kde boli preukázané jednotlivé sekvencie akumulácie zvyškov dreva. LiDARové dáta v kombinácii s UAV snímkami budeme potrebovať pre výpočet objemu, ako aj 3D modelu kmeňových zátarás.
Školiteľ: Ing. Anna Kidová, PhD.
Podrobný model riečneho úseku vytvorený pomocou súboru terénnych meraní a analýz údajov z diaľkového prieskumu vývoja riečneho koryta bude zachytávať jeho významné geomorfologické zmeny v dôsledku prevádzky malej vodnej elektrárne od roku 2000. Dopad ľudských zásahov na vodných tokoch a umelo vytvorené štruktúry v riečnych korytách môžu v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňovať jeho prirodzený vývoj v podobe spätnej erózie, rýchleho zarezávania sa koryta do podložia, alebo úplnej straty schopnosti laterálnej migrácie koryta. Pri výskume vývoja krajiny, v ktorej čoraz viac dominuje človek, je preto potrebné zahrnúť také prístupy, ktoré poskytujú objektívne vedecké podklady pre uplatňovanie vhodných postupov pri manažmente vodných tokov.
Školiteľ: RNDr. Monika Kopecká, PhD.
Cieľom DP bude rozvoj inovatívnych prístupov pri výskume diverzity poľnohospodárskej krajiny. Výsledkom projektu bude návrh metodického postupu automatizovanej klasifikácie diverzity na báze satelitných údajov s využitím súboru indikátorov relevantných z hľadiska Zelenej dohody EÚ a ďalších strategických dokumentov, zameraných na štruktúru krajiny. Metodický postup bude experimentálne overený na vybraných modelových územiach reprezentujúcich rôzne typy krajiny.
Školiteľ: Mgr. Ján Novotný, PhD.
Georeliéf je výsledkom protichodného pôsobenia endogénnych a exogénnych činiteľov. Pri súčasných morfoklimatických podmienkach v oblasti Západných Karpát sú dominantným organizačným prvkom georeliéfu riečne systémy. Na základe ich vlastností je možné identifikovať prejavy neotektoniky, ktorá je jedným z hlavných kontrolných faktorov vývoja georeliéfu. V tektonicky aktívnom prostredí je však potrebné odlíšiť vplyv tektonických procesov od ďalších faktorov, najmä od vplyvu heterogénnej litológie. Cieľom práce preto bude vykonať komplexnú geomorfologickú analýzu vybraného územia, extrahovať údaje z dostupných digitálnych modelov reliéfu a ďalších zdrojov (geologické mapy) a v teréne analyzovať rozdiely v odolnosti hornín. Výsledná syntéza poskytne poznatky o vývoji študovaného územia, s dôrazom na rozlíšenie hlavných faktorov, ktoré sa na jeho formovaní podieľali.
Školiteľ: Mgr. Ján Novotný, PhD.
Rozvoj informačných technológií akou je využitie umelej inteligencie a modelov hĺbkového učenia prináša nové možnosti pre identifikáciu prírodných hrozieb, ktoré priamo ohrozujú životy a zdravie ľudí a spôsobujú hospodárske škody. Cieľom práce bude pomocou nástrojov umelej inteligencie (strojové a hĺbkové učenie) analyzovať presné digitálne modely reliéfu s vysokým rozlíšením a testovať možnosti automatizovanej detekcie svahových deformácií na základe textúrnej a morfologickej analýzy obrazu. Podrobnou štatistickou analýzou sa vyhodnotí vhodnosť použitia rôznych kombinácii vstupných vrstiev (derivované z výškového modelu) pre identifikáciu jednotlivých zosuvov pomocou metód klasifikácie založenej na pixeloch a objektoch. Výsledkom práce je vytvorenie nástroja na mapovanie a monitoring týchto prírodných hrozieb.
Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.
Strata habitátov a ekologickej konektivity v čoraz fragmentovanejšej krajine ovládanej človekom ohrozuje dlhodobé pretrvávanie mnohých živočísnych druhov. Horské oblasti sú európskym ohniskom prirodzenej divočiny. Zmeny vo využívaní krajiny, ako je rozvoj infraštruktúry alebo osídlenia, intenzifikácia poľnohospodárstva, ťažba lesov, však vystavujú divokú prírodu neustálemu tlaku. Cieľom tejto doktorandskej práce je zhodnotiť ekologickú konektivitu a jej zmeny na základe zozbieraných dát a diaľkového prieskumu Zeme. Úspešný kandidát bude integrovať telemetrické údaje o pohybe druhov, snímky diaľkového prieskumu Zeme a poznatky zainteresovaných strán do výkonného, priestorovo explicitného hodnotenia konektivity. Úspešný kandidát by mal plynule ovládať angličtinu a mať vášeň pre voľne žijúce živočíchy a diaľkový prieskum Zeme. Táto doktorandská pozícia ponúka skvelú možnosť zapojiť sa do medzinárodných výskumných projektov.
Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.
Poľnohospodárska krajina môže byť využívaná rôznymi spôsobmi a intenzitou. Cieľom DDP je zhodnotiť možnosti údajov diaľkového prieskumu Zeme a iných priestorových/štatistických údajov pri mapovaní intenzity využitia poľnohospodárskej krajiny. Kandidát bude pracovať s časovými rádmi získanými zo satelitov Landsat a Sentinel-2 a spolu s ďalšími údajmi (napr., letecké snímky, alebo európske dáta Copernicus) identifikovať špecifické aktivity prebiehajúce na poľnohospodárskej pôde (napr., spásanie, kosenie, hnojenie). Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o priestorovú analýzu, diaľkový prieskum Zeme a spracovanie dát. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov.
Školiteľ: Mgr. Miloš Rusnák, PhD.
Cieľom je klasifikovať mračno bodov pomocou metód strojového a hĺbkového učenia zo zameraním na vegetáciu. Na detekciu vegetácie budú použité metódy na priamu klasifikáciu mračien bodov z LiDARu v jazyku Python s využitím metód umelej inteligencie v knižniciach TensorFlow a tréningových a testovacích oblastí vybraných ručne z nameraných mračien bodov. Práca je zameraná na drevinovú vegetáciu v ripariálnych zónach vodných tokov s rôznymi triedami sukcesných štádií. Na pochopenie procesu sukcesie vegetácie a identifikáciu časopriestorových trajektórií vegetácie v rôznych sukcesných fázach (prechod zo sukcesie do zmladenia alebo stability) sa použije dynamický rad údajov z mračna bodov. Táto doktorandská pozícia ponúka skvelú možnosť zapojiť sa do riešených výskumných projektov.
Školiteľ: Mgr. Miloš Rusnák, PhD.
Cieľom práce je identifikácia morfologických procesov v koryte vodného toku, ako je erózia a akumulácia, ktoré sú výsledkom laterálnej migrácie vodných tokov. Prírodný proces zmeny vegetácie v ripariálnej zóne je potom výsledkom sukcesie a zmladzovania, ktoré sa viažu na nové a zmenené geomorfologické formy. To je úzko späté s počiatočným geomorfologickým procesom. Vegetácia a zvyšky dreva následne počas malých povodní bráni zvýšenej erózii a počas medzipovodňového obdobia stabilizujú jednotlivé geomorfologické formy. Prispievajú k akrécii sedimentov a sú zdrojom živín, semien a mŕtveho dreva čo vedie k stabilizácii. Práca je založená na spracovaní 3D dát z dronov, ktoré budú použité na identifikáciu procesov a zmien riečnej krajiny. Táto doktorandská pozícia ponúka skvelú možnosť zapojiť sa do riešených výskumných projektov.
Školiteľ: Mgr. Miloš Rusnák, PhD.
Cieľom práce je tvorba a klasifikácia komplexného 3D modelu dna koryta vodného toku spracovaním údajov z dronov (SfM fotogrametria). Práca je založená na tvorbe modelu na základe optických dát získaných z dronov a automatickej klasifikácie rozličných typov foriem na základe geometrie mračna. Výsledky budú validované terénnym prieskumom. Fyzické parametre koryta budú extrahované z detailných 3D modelov, z ktorých bude vypočítaná batymetria koryta, rekonštruovaná štruktúra dna koryta, štrkových lavíc, substrátu dna pod vodnou hladinou a následné identifikované jednotlivé habitáty. Táto doktorandská pozícia ponúka skvelú možnosť zapojiť sa do riešených výskumných projektov.
Školiteľ: Mgr. Miloš Rusnák, PhD.
Cieľom práce je identifikácia a mapovanie štrkových lavíc vybraných vodných tokov pomocou ručného lidarového skenera. Na základe hustého mračna bodov bude vytvorená virtuálna realita aktuálneho stavu, ktorá zobrazuje vzácne a ohrozené ekosystémy vodných tokov. Jednotlivé modely z pozemného skenovania budú následne porovnávané medzi sebou v časovom rade. Objem uloženého materiálu a zrnitostné zloženie sedimentov bude analyzované na základe spracovania hustého mračna bodov a jeho geometrických vlastností. Práca je zameraná na získavanie dát v teréne a ich spracovaní mračna bodov pre analýzu vzájomného vzťahu medzi vegetáciou a sedimentáciou na štrkových laviciach. Táto doktorandská pozícia ponúka skvelú možnosť zapojiť sa do riešených výskumných projektov.
Školiteľ: Mgr. Miloš Rusnák, PhD.
Hlavnou úlohou práce je poloautomatické meranie povrchovej rýchlosti prúdenia vody v koryte na vybranom úseku vodného toku s vysokým rozlíšením na základe videozáznamov a snímok z dronu. Priebeh rýchlosti prúdenia na povrchu rieky sa bude identifikovať pomocou odhadnutej polohy kamery zo SfM, rekonštruovaného mračna batymetrických bodov a koregistrovaných videosnímok v kombinácii s analýzou sledovania pohybu častíc obrazu. Posledným krokom spracovania bude analýza sledovania častíc, ktoré budú použité na identifikáciu povrchovej rýchlosti pozdĺž vybraného úseku vodného toku. Výsledok bude overený meraním rýchlosti prúdenia v teréne. Táto doktorandská pozícia ponúka skvelú príležitosť zapojiť sa do prebiehajúcich výskumných projektov.
Školiteľ: Ing. Daniel Szatmári, PhD.
Modely využívajúce geostacionárne družicové údaje na odhad povrchového slnečného žiarenia s globálnym pokrytím majú zásadný význam pre rozšírenie výroby elektriny zo slnečnej energie a energetickú transformáciu ako takú. Presnosť týchto modelov, ktorá sa zvyčajne hodnotí na základe bodových pozemných meraní, je kľúčovou vlastnosťou, ktorá má priame ekonomické dôsledky pre používateľov údajov v solárnom priemysle. S príchodom nových generácií geostacionárnych satelitných prístrojov sa veľkosť pixla snímok vo viditeľnom spektre postupne zmenšila z 3 km na 0,5 km, zatiaľ čo časová frekvencia klesla z 30 na 5 minút. V nasledujúcom desaťročí sa veľkosť pixlov bude naďalej zmenšovať. Tým sa priestorový základ modelu priblíži k pozemným meraniam, čo potenciálne zlepší ich zhodu. Zvýšené rozlíšenie však predstavuje výrazne vyššie náklady na výpočty a ukladanie dát. Ďalšími výzvami sú napr. potreba presného georeferencovania, efekty paralaxy a tieňa oblakov, ako aj rozdiel v rozlíšení medzi viditeľnými a infračervenýi kanálmi. Cieľom dizertačnej práce je analyzovať uskutočniteľnosť, výhody a úskalia modelovania slnečného žiarenia s rozlíšením 1 km a jemnejším. Uchádzač získa možnosť spolupracovať s významným poskytovateľom solárnych údajov a riešení Solargis s.r.o., sploupracovať s odborníkmi s dlhoročnými skúsenosťami v danej oblasti, a dostane k dispozíci dáta a výpočtovú kapacitu.
Školiteľ: Doc. RNDr. Matej Vojtek, PhD.
Prírode blízke riešenia predstavujú udržateľné riešenia na zmiernenie rizika povodní a budovanie odolnejšej spoločnosti, najmä v kontexte klimatickej zmeny a zmien v krajinnej pokrývke alebo využívaní krajiny. Cieľom dizertačnej práce je komplexne zhodnotiť povodňové riziko, so zameraním na fluviálne a pluviálne povodne, ktoré sú najčastejšími typmi povodní na Slovensku a zistiť, ako môžu navrhnuté modré/zelené alebo hybridné prírode blízke riešenia ovplyvniť povodňové riziko. Povodňové riziko sa bude hodnotiť z hľadiska jeho dvoch základných komponentov: hrozby a zraniteľnosti. V práci sa predpokladá využitie detailných priestorových údajov, zrážkovo-odtokového, hydraulického a scenárového modelovania, ako aj geoinformačných technológií.
Školiteľ: Mgr. Kristína Bilková, PhD.
Celosvetová spotreba v ostatných rokoch dynamicky narastá. Spoločnosti mnohých štátov, vrátane Slovenska, sa stali konzumnými spoločnosťami. V kontraste s týmito trendmi sú spotrebitelia, ktorí preferujú udržateľnú spotrebu. Dizertačná práca je cielená práve na koncept udržateľnej spotreby so zameraním na kolaboratívnu spotrebu. Úlohou doktoranda bude na príklade textilného priemyslu skúmať globálny trh a jeho dosah na nadmernú spotrebu (príkladom je fast fashion koncept). Zároveň ide o výskum alternatív v spotrebe na príklade uvedomelej a kolaboratívnej spotreby (príkladom sú swap alebo slow fashion koncepty). Zámerom práce bude výskum rôznych vzorcov správania spotrebiteľov vo vzťahu s ich sociálnymi a ekonomickými charakteristikami v priestorových súvislostiach. Dizertačná práca je v súlade s globálnym posunom k zodpovednejším a udržateľnejším modelom spotreby a rozšíri poznatky v geografii spotreby.
Školiteľ: RNDr. Anton Michálek, CsC.
Súčasný svet čelí množstvu rizík a obyvateľstvo už niekoľko rokov zažíva obdobie polykrízy. To možno charakterizovať ako obdobie mnohých problémov, ktoré okrem iného výrazne zvyšuje ekonomickú a sociálnu zraniteľnosť obyvateľstva. Výsledky najnovších prieskumov vnímania globálnych rizík ukazujú, že kríza životných nákladov (KZN) je, a niekoľko rokov ešte bude, jedným jej z hlavných problémov. Je zrejmé, že ani Slovensko sa nevyhlo tejto kríze, ale práve naopak sa zdá, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré sú ňou najviac zasiahnuté. Tento stav je umocnený súčasným ekonomickým stavom krajiny a v blízkej budúcnosti aj očakávanými dopadmi Vládou SR prijatého konsolidačného balíčka. Jeho súčasťou je zvýšenie DPH, ako aj ďalšie opatrenia, ktoré povedú k rastu životných nákladov a zaťažia najmä nízkopríjmové domácnosti. Téma DP je zameraná na výskum rizík spojených s polykrízou a KZN na Slovensku. Hlavným zámerom práce je kvantifikovať a zhodnotiť situáciu v oblasti stavu a vývoja významných makroekonomických ukazovateľov a ich vplyvu na hospodárenie slovenských domácností. Na základe získaných výsledkov bude identifikovaná pozícia slovenských domácností s domácnosťami iných krajín v rámci EÚ, SVE alebo V4 z aspektu očakávaného ďalšieho rastu životných nákladov. Cieľom bude tiež porovnanie diferencovanej situácie domácností v rámci regiónov Slovenska na úrovni krajov a okresov, prípadne na lokálnej úrovni obcí.
Školiteľ: Mgr. Daniel Michniak, PhD.
Nerovnomerný priestorový rozvoj vedie k polarizácii priestoru a vytváraniu periférnych a menej rozvinutých regiónov. Cieľom dizertačnej práce bude identifikovať faktory ovplyvňujúce vytváranie periférnych regiónov na Slovensku a poukázať na možnosti rozvoja vybraných periférnych a ekonomicky zaostávajúcich regiónov. V dizertačnej práci sa bude venovať pozornosť endogénnym a exogénnym faktorom rozvoja periférnych regiónov.
Školiteľ: Mgr. Daniel Michniak, PhD.
Charakter štátnej hranice ovplyvňuje rozvoj regiónov v jej blízkosti. Hranica môže byť na jednej strane bariérou alebo na strane druhej impulzom rozvoja prihraničných regiónov. Rozvoj cezhraničnej dopravy je jedným z faktorov, ktoré poukazujú na rozvoj cezhraničných väzieb a integrácii cezhraničných regiónov. Cieľom dizertačnej práce bude analýza zmien dopravy vo vybraných regiónoch. Dizertačná práca bude zameraná na rozvoj cezhraničnej dopravnej infraštruktúry po roku 1989 a analýzu zmien verejnej dopravy.
Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.
Cieľom tejto doktorandskej témy je identifikovať súčasné ekosystémové služby národných parkov na Slovensku, vytvoriť scenáre ich možného budúceho vývoja a identifikovať možnosti implementácie ekosystémových služieb do strategického plánovania území. Úspešný kandidát by mal zvládnuť integráciu krajinnej ekológie, diaľkového prieskumu Zeme a sociálnch vied s cieľom stanovenia vedecky podložených poznatkov o možnostiach vývoja tohto územia. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny.Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich projektov.
Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.
Zmeny využitia krajiny sú spôsobené hybnými silami pôsobiacimi v rôznych mierkach. Príčinami zmien krajiny mô viaceré faktory pôsobiace vo viacerých mierkach. Zatiaľ čo niektoré príčiny možno identifikovať na miestnej úrovni, iné môžu pôsobiť na regionálnej alebo kontinentálnej úrovni. Okrem toho je zmena využitia krajiny často výsledkom tzv. tele-spojení medzi vzdialenými sociálno-ekologickými systémami. Cieľom tejto doktorandskej témy je identifikovať príčiny zmien využitia krajiny vo vybranom regióne sveta s osobitným zameraním na poľnohospodárstvo. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o modelovanie zmien využitia krajiny, diaľkový prieskum Zeme a záujem o objavovanie príčin existencie procesov formujúcich využívanie krajiny. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov.
Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.
Rovnako ako v minulosti, budúci vývoj krajiny v Európe sa adaptuje súčasným prírodným a spoločenským výzvam (klimatické zmeny, urbanizácia, demografické trendy). Cieľom DDP je vytvoriť scenáre budúceho vývoja krajiny a ekosystémových služieb v Európe. Hlavnými dátovými zdrojmi sú dáta o krajinnej pokrývke, dáta o prírodných pomeroch a výsledky z plánovaných worskhopov. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o modelovanie zmien využitia krajiny, ekosystémových služieb a záujem o objavovanie príčin existencie procesov formujúcich využívanie krajiny. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov ako aj aplikáciu získaných vedeckých výsledkov v praxi.
Školiteľ: Mgr. Katarína Rišová, PhD.
Dopravné vylúčenie definujeme ako nedostatočnú dostupnosť k príležitostiam z dôvodu obmedzenej mobility jednotlivca. Spôsobujú ho nielen vonkajšie faktory, ale aj individuálne charakteristiky a životné podmienky jednotlivcov. Podľa existujúcej literatúry sú najviac ohrozené skupiny prežívajúce vylúčenie aj v iných oblastiach života (napr. osamelí rodičia, ľudia s postihnutím a seniori), ako aj ľudia s obmedzenou možnosťou využívať osobný automobil. Dopravné vylúčenie bude skúmané v post-socialistickom prostredí. Z priestorového hľadiska sú rizikové najmä periférne a suburbánne oblasti či okrajové mestské štvrte, ktoré sú charakteristické nedostatočnou dostupnosťou k príležitostiam, čo predstavuje bariéru pre budúcu sociálnu inklúziu znevýhodnených skupín. Cieľom výskumu je analyzovať rôzne aspekty a mieru dopravného vylúčenia znevýhodnených skupín, ako aj navrhnúť riešenia pre ich dopravnú inklúziu.
Školiteľ: Mgr. Michala Sládeková Madajová, PhD.
Práca reaguje na aktuálnu tému optimalizácie a racionalizácie siete materských a základných škôl. Primárnym zámerom je zmapovanie stavu tohto typu služieb z rôznych hľadísk (geografická dostupnosť, demografické faktory, kvalita a kapacita škôl, personálne zabezpečenie, finančná dostupnosť, sociálno-ekonomické faktory, legislatívne aspekty) s osobitným zreteľom na rurálne oblasti Slovenska, kde je situácia najvypuklejšia. Mieru záťaže na školský systém určuje populačný vývoj, ktorý spolu so sociálno-ekonomickými faktormi determinuje aj mieru dopytu po materských a základných školách. Okrem základných charakteristík (počet a rozmiestnenie zariadení, ich kapacita, počty tried, počet detí na jedného učiteľa/ku), budú preto hodnotené aj iné ukazovatele a ich vplyv (počty detí ohrozené chudobou, miera nezamestnanosti, regionálne rozdiely, denná periodicita dochádzky, individuálne stratégie rozhodovania, spoločenské požiadavky, či finančná náročnosť). Práca sa opiera o kombináciu kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu, okrem analýzy dostupných štatistických údajov využíva aj rozhovory s kľúčovými aktérmi, ako sú riaditelia škôl, samospráva, učitelia a miestni obyvatelia. Okrem poukázania na hlavné problémy budú predostrené aj konkrétne riešenia, ktoré by zlepšili dostupnosť a kvalitu vzdelávania na Slovensku. Cieľom je identifikovať možný priestor pre racionalizáciu siete materských a základných škôl a prispieť k diskusii o udržateľnosti vzdelávacej siete v rurálnych oblastiach Slovenska.
Školiteľ: Mgr. Pavel Šuška, PhD.
Transformácia hmotného mestského prostredia je hlboko hodnotovo a mocensky podmienený proces. Rozhodnutia o tom, čo, kedy a kde sa vybuduje, zbúra alebo ponechá, sú ovplyvnené aktérmi s rozdielnymi schopnosťami presadzovať svoje záujmy a stratégiami legitimizácie týchto rozhodnutí. Dynamický stavebný vývoj Bratislavy za ostatné dve dekády poskytuje množstvo príkladov, ktoré odhaľujú politickú podstatu produkcie mestského priestoru. Cieľom doktorandského študijného programu DDP je skúmať mocenské vzťahy a konflikty, ktoré formujú priestorové transformácie, analyzovať ich priestorové prejavy a kriticky reflektovať teoretické rámce používané na ich interpretáciu.
Školiteľ: Mgr. Pavel Šuška, PhD.
Suburbánny priestor predstavuje unikátne sociálno-kultúrne prostredie, ktoré sa vyznačuje špecifickou dynamikou identít a vzťahov. Na jednej strane je charakterizovaný heterogénnym prúdom prisťahovalcov s rôznorodými skúsenosťami, svetonázormi a sociálnym statusom, na druhej strane funguje ako interakčný priestor, kde tieto prichádzajúce identity navzájom komunikujú, vyjednávajú a formujú nové identity. Tento proces zahŕňa prehodnocovanie vzťahu k lokalite, redefinovanie spoločenstva a transformáciu individuálneho aj kolektívneho prežívania domova. Cieľom DDP je detailná analýza miestotvorných procesov a vzťahov, na ktorých sa podieľajú jednotlivci a skupiny s rôznorodými sociodemografickými charakteristikami (ako sú vek, rod, etnicita, religiozita, sociálne postavenie a ďalšie). Pozornosť sa sústredí na to, ako tieto identity formujú individuálne preferencie, predstavy a normy, pričom súčasne interagujú so širším sociálno-kultúrnym a inštitucionálnym kontextom suburbánneho prostredia.
Školiteľ: Mgr. Pavel Šuška, PhD.
Jedným z rozmerov postsocialistických mestských premien je vývoj na poli občianskej a politickej angažovanosti, ktorý reaguje a je súčasťou širších sociálno-priestorových vzťahov. Tieto sa realizujú na rôznych mierkových úrovniach – lokálna alebo mestská je len jednou z relevantných, pričom jednotlivé mierky sa rôznym spôsobom prejavujú v pociťovaných problémoch, ich rámcovaní a v podobách aktivistickej praxe. Klimatická kríza ako faktor reštrukturalizácie pôvodných vzťahov medzi mierkami prináša potreby nájsť nové spôsoby účinného politického konania, ktoré odpovedajú na globálne problémy, no sú ukotvené v miestnych sociálno-politických podmienkach. Cieľom DP je preskúmať aspekty priestorovosti politickej angažovanosti aktérov klimatického (mestského) aktivizmu.
Školiteľ: Mgr. Martin Šveda, PhD.
V nových zdrojoch údajov, ktoré nám môžu pomôcť porozumieť trendom a fenoménom doby, má osobitné postavenie využitie údajov z mobilnej siete. Mobilný telefón sa stal neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a unikátnym zdrojom údajov o obyvateľstve, jeho priestorovom rozmiestnení, mobilite a aktivitách. Myšlienky využitia týchto údajov v priestorových analýzach sa objavili súčasne s masovým rozvojom mobilnej komunikácie na báze GSM, avšak až v ostatnom desaťročí sme svedkami skutočne rozsiahleho rozvoja v tejto výskumnej oblasti. Cieľom práce je preskúmať aktuálne trendy v spracovaní týchto unikátnych údajov a navrhnúť originálnu metodiku pre sledovanie vybraného priestorového fenoménu (dochádzka, časopriestorové vzorce správania, rytmus lokalít a pod.).