Témy dizertačných prác

Školiteľ: Ing. Anna Kidová, PhD.

Veľké zvyšky dreva (angl. LWD) významne ovplyvňujú prietokový režim, morfológiu koryta a procesy štrkonosných vodných tokov. V dôsledku toho predstavuje LWD významnú úlohu pri transporte sedimentov a formovaní vnútrokorytových foriem. Predovšetkým akumulácia kmeňových zvyškov dreva vytvárajúca zátarasy (angl. logjam) vytvára podmienky pre zmenu pôdorysu koryta, podporuje jeho zužovanie, zvyšovanie hĺbky vody a frekvencie priehlbín. Dizertačná práca determinuje geomorfologické aspekty, ktoré ovplyvňujú depozíciu kmeňových zátarás. Okrem toho posúdime, ako môžu geomorfologické charakteristiky (napr. uzavretosť doliny, sklon) ovplyvniť ukladanie kmeňových zátarás v avulzných korytách v porovnaní s akumuláciou zhlukov zvyškov dreva (angl. clumps) v hlavnom koryte. Najnovšie hydrologické údaje nám poskytnú analýzu týkajúcu sa veľkosti a trvania maximálnych prietokov, kde boli preukázané jednotlivé sekvencie akumulácie zvyškov dreva. LiDARové dáta v kombinácii s UAV snímkami budeme potrebovať pre výpočet objemu, ako aj 3D modelu kmeňových zátarás.

Školiteľ: Ing. Anna Kidová, PhD.

Podrobný model riečneho úseku vytvorený pomocou súboru terénnych meraní a analýz údajov z diaľkového prieskumu vývoja riečneho koryta bude zachytávať jeho významné geomorfologické zmeny v dôsledku prevádzky malej vodnej elektrárne od roku 2000. Dopad ľudských zásahov na vodných tokoch a umelo vytvorené štruktúry v riečnych korytách môžu v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňovať jeho prirodzený vývoj v podobe spätnej erózie, rýchleho zarezávania sa koryta do podložia, alebo úplnej straty schopnosti laterálnej migrácie koryta. Pri výskume vývoja krajiny, v ktorej čoraz viac dominuje človek, je preto potrebné zahrnúť také prístupy, ktoré poskytujú objektívne vedecké podklady pre uplatňovanie vhodných postupov pri manažmente vodných tokov.

Školiteľ: RNDr. Monika Kopecká, PhD.

Cieľom DP bude rozvoj inovatívnych prístupov pri výskume diverzity poľnohospodárskej krajiny. Výsledkom projektu bude návrh metodického postupu automatizovanej klasifikácie diverzity na báze satelitných údajov s využitím súboru indikátorov relevantných z hľadiska Zelenej dohody EÚ a ďalších strategických dokumentov, zameraných na štruktúru krajiny. Metodický postup bude experimentálne overený na vybraných modelových územiach reprezentujúcich rôzne typy krajiny.

Školiteľ: Mgr. Ján Novotný, PhD.

Georeliéf je výsledkom protichodného pôsobenia endogénnych a exogénnych činiteľov. Pri súčasných morfoklimatických podmienkach v oblasti Západných Karpát sú dominantným organizačným prvkom georeliéfu riečne systémy. Na základe ich vlastností je možné identifikovať prejavy neotektoniky, ktorá je jedným z hlavných kontrolných faktorov vývoja georeliéfu. V tektonicky aktívnom prostredí je však potrebné odlíšiť vplyv tektonických procesov od ďalších faktorov, najmä od vplyvu heterogénnej litológie. Cieľom práce preto bude vykonať komplexnú geomorfologickú analýzu vybraného územia, extrahovať údaje z dostupných digitálnych modelov reliéfu a ďalších zdrojov (geologické mapy) a v teréne analyzovať rozdiely v odolnosti hornín. Výsledná syntéza poskytne poznatky o vývoji študovaného územia, s dôrazom na rozlíšenie hlavných faktorov, ktoré sa na jeho formovaní podieľali.

Školiteľ: Mgr. Ján Novotný, PhD.

Rozvoj informačných technológií akou je využitie umelej inteligencie a modelov hĺbkového učenia prináša nové možnosti pre identifikáciu prírodných hrozieb, ktoré priamo ohrozujú životy a zdravie ľudí a spôsobujú hospodárske škody. Cieľom práce bude pomocou nástrojov umelej inteligencie (strojové a hĺbkové učenie) analyzovať presné digitálne modely reliéfu s vysokým rozlíšením a testovať možnosti automatizovanej detekcie svahových deformácií na základe textúrnej a morfologickej analýzy obrazu. Podrobnou štatistickou analýzou sa vyhodnotí vhodnosť použitia rôznych kombinácii vstupných vrstiev (derivované s výškového modelu) pre identifikáciu jednotlivých zosuvov pomocou metód klasifikácie založenej na pixeloch a objektoch. Výsledkom práce je vytvorenie nástroja na mapovanie a monitoring týchto prírodných hrozieb.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Strata ekologickej konektivity v čoraz fragmentovanejšej krajine ovládanej človekom ohrozuje dlhodobé pretrvávanie mnohých živočísnych druhov. Severné Karpaty sú európskym ohniskom prirodzenej divočiny, ktoré hlavné tzv. dáždnikové druhy, ako napr. medveďa hnedého alebo zubra európskeho. Zmeny vo využívaní krajiny, ako je rozvoj infraštruktúry alebo osídlenia, intenzifikácia poľnohospodárstva, ťažba lesov, však vystavujú divokú prírodu neustálemu tlaku. Cieľom tejto doktorandskej práce je zhodnotiť ekologickú konektivitu a jej zmeny na základe údajov GPS telemetrie a diaľkového prieskumu Zeme. Úspešný kandidát bude integrovať telemetrické údaje o pohybe druhov, snímky diaľkového prieskumu Zeme a poznatky zainteresovaných strán do výkonného, priestorovo explicitného hodnotenia konektivity. Úspešný kandidát by mal plynule ovládať angličtinu a mať vášeň pre voľne žijúce živočíchy a diaľkový prieskum Zeme. Táto doktorandská pozícia ponúka skvelú možnosť zapojiť sa do medzinárodných výskumných projektov. dobrá znalosť slovenského jazyka je výhodou.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Strojové učenie sa dnes dostáva do nášho každodenného života. Diaľkový prieskum Zeme využíva strojové učenie okrem iného aj pri automatizácii klasifikácie, identifikácii vzorov v časových radoch alebo identifikácii krajinných vzorov. Cieľom tohto doktorandského štúdia je mapovanie biodiverzity trávnych porastov v Alpách a Karpatoch na základe umelej inteligencie kombinujúce pozemné merania so snímkami Landsat a Sentinel-1, Sentinel-2 a Planetscope a leteckými snímkami. Cieľom mapovania je identifikácia biodiverzity a manažmentu trávnych porastov a jej dokumentácia. Úspešný uchádzač by mal plynule ovládať angličtinu a mať nadšenie pre výskum pomocou umelej inteligencie a diaľkový prieskum Zeme. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcého europského projektu financovaného zo schémy Biodiversa+.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Poľnohospodárska krajina môže byť využívaná rôznymi spôsobmi a intenzitou. Cieľom DDP je zhodnotiť možnosti údajov diaľkového prieskumu Zeme a iných priestorových/štatistických údajov pri mapovaní intenzity využitia poľnohospodárskej krajiny. Kandidát bude pracovať s časovými rádmi získanými zo satelitov Landsat a Sentinel-2 a spolu s ďalšími údajmi (napr., letecké snímky, alebo európske dáta Copernicus) identifikovať špecifické aktivity prebiehajúce na poľnohospodárskej pôde (napr., spásanie, kosenie, hnojenie). Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o priestorovú analýzu, diaľkový prieskum Zeme a spracovanie dát. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov.

Školiteľ: Mgr. Miloš Rusnák, PhD.

Cieľom je klasifikovať mračno bodov pomocou metód strojového a hĺbkového učenia so zameraním na vegetáciu. Na detekciu vegetácie budú použité metódy na priamu klasifikáciu mračien bodov z LiDAR v jazyku Python s využitím metód umelej inteligencie v knižniciach TensorFlow a tréningových a testovacích oblastí vybraných ručne z nameraných mračien bodov. Práca je zameraná na drevinovú vegetáciu v ripariálnych zónach vodných tokov s rôznymi triedami sukcesných štádií. Na pochopenie procesu sukcesie vegetácie a identifikáciu časopriestorových trajektórií vegetácie v rôznych sukcesných fázach (prechod ekotopu zo sukcesie do zmladenia alebo stability) sa použije dynamický rad údajov z mračna bodov.

Školiteľ: Doc. RNDr. Matej Vojtek, PhD.

Fluviálne a pluviálne povodne patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce typy povodní. Fluviálne povodne sú charakteristické tým, že voda sa vylieva z koryta a zaplavuje priľahlé územia. Pluviálne povodne, resp. povodne z povrchového odtoku, sú priamo spôsobené extrémne intenzívnymi zrážkami, ktorých množstvo presahuje retenčnú schopnosť územia alebo kapacitu odvodňovacieho systému. Cieľom dizertačnej práce je vytvoriť metodiku pre mapovanie a hodnotenie kombinovaného rizika fluviálnej a pluviálnej povodne. Riziko kombinovaného výskytu týchto typov povodní bude hodnotené z hľadiska samotnej hrozby, ale aj z hľadiska segmentu zraniteľnosti s využitím geopriestorových údajov a technológií a prístupov založených na zrážkovo-odtokovom a hydraulickom modelovaní a analýze údajov diaľkového prieskumu Zeme.

Školiteľ: Mgr. Kristína Bilková, PhD.

Celosvetová spotreba v ostatných rokoch dynamicky narastá. Spoločnosti mnohých štátov, vrátane Slovenska, sa stali konzumnými spoločnosťami. V kontraste s týmito trendmi sú spotrebitelia, ktorí preferujú udržateľnú spotrebu. Dizertačná práca je cielená práve na koncept udržateľnej spotreby so zameraním na kolaboratívnu spotrebu. Úlohou doktoranda bude na príklade textilného priemyslu skúmať globálny trh a jeho dosah na nadmernú spotrebu (príkladom je fast fashion koncept). Zároveň ide o výskum alternatív v spotrebe na príklade uvedomelej a kolaboratívnej spotreby (príkladom sú swap alebo slow fashion koncepty). Zámerom práce bude výskum rôznych vzorcov správania spotrebiteľov vo vzťahu s ich sociálnymi a ekonomickými charakteristikami v priestorových súvislostiach. Dizertačná práca je v súlade s globálnym posunom k zodpovednejším a udržateľnejším modelom spotreby a rozšíri poznatky v geografii spotreby.

Školiteľ: Mgr. Kristína Bilková, PhD.

Dopravné vylúčenie definujeme ako nedostatočnú dostupnosť k príležitostiam z dôvodu obmedzenej mobility jednotlivca. Spôsobujú ho nielen vonkajšie faktory, ale aj individuálne charakteristiky a životné podmienky jednotlivcov. Podľa existujúcej literatúry sú najviac ohrozené skupiny prežívajúce vylúčenie aj v iných oblastiach života (napr. osamelí rodičia, ľudia s postihnutím a seniori), ako aj ľudia s obmedzenou možnosťou využívať osobný automobil. Dopravné vylúčenie bude skúmané v post-socialistickom prostredí. Z priestorového hľadiska sú rizikové najmä periférne a suburbánne oblasti či okrajové mestské štvrte, ktoré sú charakteristické nedostatočnou dostupnosťou k príležitostiam, čo predstavuje bariéru pre budúcu sociálnu inklúziu znevýhodnených skupín. Cieľom výskumu je analyzovať rôzne aspekty a mieru dopravného vylúčenia znevýhodnených skupín, ako aj navrhnúť riešenia pre ich dopravnú inklúziu.

Školiteľ: Mgr. Kristína Bilková, PhD.

Tento navrhovaný doktorandský projekt sa zaoberá mnohostranným vzťahom medzi geografiou a rodovou nerovnosťou s cieľom odhaliť priestorové dimenzie, ktoré prispievajú k nerovnostiam medzi rodmi a udržiavajú ich. Rodová nerovnosť je tu definovaná ako nerovnomerné rozdelenie zdrojov, príležitostí a moci medzi mužmi a ženami. Rodová nerovnosť je všadeprítomným globálnym problémom s diferencovanými prejavmi v rôznych geografických kontextoch. Hlavným cieľom tohto doktorandského projektu je zmapovať a analyzovať priestorové vzorce rodovej nerovnosti, preskúmať základné sociálno-ekonomické a kultúrne faktory, ktoré tieto vzorce ovplyvňujú, a navrhnúť cielené intervencie na riešenie rozdielov na regionálnej a miestnej úrovni.

Školiteľ: RNDr. Anton Michálek, CsC.

Energetická kríza je v súčasnosti jedným z dominantných globálnych problémov. Jej význam bude naďalej rásť v súvislosti s napätím a konfliktami vo sveta a očakávaným nárastom ďalšieho zvyšovania cien energií a jej dôsledkov. Na jej riešení závisí ďalší hospodársky vývoj krajín i úroveň kvality života obyvateľov. Vysoký nárast cien energií má diferencovaný vplyv na rôzne skupiny obyvateľov a domácnosti na Slovensku a rozdielnu úroveň energetickej chudoby (ďalej EP) a energetickej zraniteľnosti (ďalej EV). Pri výskume EP a EV je zvlášť významná priestorová dimenzia, najmä v krajinách s výraznými prírodnými a socioekonomickými regionálnymi disparitami. Rozmanitosť krajiny, vertikálna rôznorodosť polohy sídiel, ako aj značne diferencovaná sociálnoekonomická a demografická skladba obyvateľstva,  podmienky bývania a  koncentrácia viacerých nepriaznivých podmienok predurčuje niektoré územia a regióny Slovenska k vyššej zraniteľnosti EP. Téma dizertačnej práce (DP) je zameraná na analýzu rôznych prístupov a spôsobov jej merania, používaných indikátorov a ukazovateľov a metód jej merania. Na základe uvedených analýz bude vybraný vhodný koncept,  indikátory a metódy jej merania v regiónoch Slovenska. Cieľom DP je zmerať diferencovanú mieru EP v regiónoch Slovenska, identifikovať najviac zraniteľné a rizikové regióny a charakterizovať príčiny, ktoré ich spôsobili. Takýto výskum je jedným zo základných predpokladov tvorby presne cielenej politiky zameranej na zmiernenie EP a adresnej pomoci energeticky zraniteľným populáciám a domácnostiam.

Školiteľ: Mgr. Daniel Michniak, PhD.

Charakter štátnej hranice ovplyvňuje rozvoj regiónov v jej blízkosti. Hranica môže byť na jednej strane bariérou alebo na strane druhej impulzom rozvoja prihraničných regiónov. Cestovný ruch je jedným z hospodárskych odvetví, ktoré zmeny hraníc ovplyvňujú. Cieľom dizertačnej práce bude analýza zmien režimu a ďalších faktorov na vybraných štátnych hraniciach a ďalších faktorov a ich vplyvu na rozvoj cestovného ruchu.

Školiteľ: Mgr. Daniel Michniak, PhD.

Charakter štátnej hranice ovplyvňuje rozvoj regiónov v jej blízkosti. Hranica môže byť na jednej strane bariérou alebo na strane druhej impulzom rozvoja prihraničných regiónov. Rozvoj cezhraničnej dopravy je jedným z faktorov, ktoré poukazujú na rozvoj cezhraničných väzieb a integrácii cezhraničných regiónov. Cieľom dizertačnej práce bude analýza zmien dopravy vo vybraných regiónoch.

Školiteľ: Mgr. Daniel Michniak, PhD.

Nerovnomerný priestorový rozvoj vedie k polarizácii priestoru a vytváraniu periférnych a menej rozvinutých regiónov. Cieľom dizertačnej práce bude identifikovať faktory ovplyvňujúce vytváranie periférnych regiónov a poukázať na možnosti rozvoja vybraných periférnych a ekonomicky zaostávajúcich regiónov.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Cieľom tejto doktorandskej témy je identifikovať súčasné ekosystémové služby národných parkov na Slovensku, vytvoriť scenáre ich možného budúceho vývoja a identifikovať možnosti implementácie ekosystémových služieb do strategického plánovania území. Úspešný kandidát by mal zvládnuť integráciu krajinnej ekológie, diaľkového prieskumu Zeme a sociálnch vied s cieľom stanovenia vedecky podložených poznatkov o možnostiach vývoja tohto územia. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny.Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich projektov.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Rovnako ako v minulosti, budúci vývoj krajiny v Európe sa adaptuje súčasným prírodným a spoločenským výzvam (klimatické zmeny, urbanizácia, demografické trendy). Cieľom DDP je vytvoriť scenáre budúceho vývoja krajiny a ekosystémových služieb v Európe. Hlavnými dátovými zdrojmi sú dáta o krajinnej pokrývke, dáta o prírodných pomeroch a výsledky z plánovaných worskhopov. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o modelovanie zmien využitia krajiny, ekosystémových služieb a záujem o objavovanie príčin existencie procesov formujúcich využívanie krajiny. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov ako aj aplikáciu získaných vedeckých výsledkov v praxi.

>

Školiteľ: Mgr. Miloš Rusnák, PhD.

Cieľom práce je zhodnotenie revitalizačných projektov v kontexte celej Európy (Európskej únie) a vytvorenie celoeurópskej priestorovej databázy, ktorá zahrňuje priestorový rozsah ako aj ekologický a ekonomický prínos na základe spracovania záverečných správ projektov a publikácii v rámci ktorých sa úpravy vodných tokov realizovali. Súčasťou práce je aj analýza ekosystémových služieb definovaných v samotných projektoch a parametrov, ktoré boli vybrané pre hodnotenie úspešnosti revitalizácie.

Školiteľ: Mgr. Michala Sládeková Madajová, PhD.

Práca reaguje na aktuálnu tému optimalizácie a racionalizácie siete materských a základných škôl. Vychádza z diskusie ohľadom geografickej dostupnosti a kvality vzdelávania a v prípade predškolských zariadení aj z nedostatku komplexných dát v oblasti poskytovania starostlivosti o deti do veku 6 rokov. Primárnym zámerom práce je zmapovanie stavu tohto typu služieb z rôznych hľadísk s osobitným zreteľom na rurálne oblasti Slovenska, kde je situácia najvypuklejšia. Mieru záťaže na školský systém určuje populačný vývoj, ktorý spolu so sociálno-ekonomickými faktormi determinuje aj mieru dopytu po materských a základných školách. Okrem základných charakteristík (počet a rozmiestnenie zariadení, ich kapacita, počty tried, počet detí na jedného učiteľa/ku), budú preto hodnotené aj iné ukazovatele a ich vplyv (počty detí ohrozené chudobou, miera nezamestnanosti, regionálne rozdiely, denná periodicita dochádzky, individuálne stratégie rozhodovania, spoločenské požiadavky, či finančná náročnosť prevádzky). Cieľom je identifikovať možný priestor pre racionalizáciu siete materských a základných škôl a predostrieť koncepciu optimálnych spádových obvodov z aspektu niekoľkých scenárov – okrem klasickej časovej a priestorovej dostupnosti, aj so zohľadnením finančnej efektívnosti a individuálnych rozhodovacích stratégií.

Školiteľ: Mgr. Pavel Šuška, PhD.

Transformácia hmotného mestského prostredia nie je hodnotovo a mocensky neutrálny proces. Naopak, do rozhodnutí o tom, čo sa kedy a kde vybuduje, zbúra či ponechá vstupujú aktéri s rôznymi kapacitami a využívajúci rôzne legitimizačné stratégie. Dynamický stavebný vývoj ostatných dvoch dekád v Bratislave priniesol množstvo situácií ilustrujúcich politickú podstatu procesov produkcie priestoru. Cieľom DDP je analýza prítomných mocenských vzťahov, konfliktov a ich priestorových vyjadrení a reflexiu použitých teoretických schém.

/>

Školiteľ: Mgr. Pavel Šuška, PhD.

Suburbánny priestor má z hľadiska sociálno-kultúrnych aspektov špecifické postavenie. Na jednej strane je evidentný heterogénny prúd prisťahovalcov odlišných skúseností, svetonázoru a sociálneho statusu a na druhej je priestorom, kde sa tieto prichádzajúce identity stretávajú a navzájom interagujú. Dochádza tu k vyjednávaniu a vytváraniu nových identít, k prehodnocovaniu vzťahu k lokalite, spoločenstvu a redefinovaniu individuálneho i kolektívneho prežívania domova. Cieľom DDP bude analyzovať špecifické miestotvorné procesy a vzťahy, na ktorých sa podieľajú jednotlivci a skupiny rôznych sociodemografických charakteristík (vek, rod, etnicita, religiozita, sociálne postavenie a iné) a identít, ktoré sú ďalej premietnuté do individuálnych preferencií, predstáv či noriem a konfrontované so sociálno-kultúrnym a inštitucionálnym kontextom v suburbií.

Školiteľ: Mgr. Pavel Šuška, PhD.

Procesy suburbanizácie sú spájané s vyššou environmentálnou náročnosťou a klimatickými dopadmi. Environmentálna náročnosť a emisie vlastnej produkcie nových sídel, ktoré sú spojené so zmenami vo využívaní zeme, krajinnej pokrývky a budovaním extenzívnej infraštruktúry areálov relatívne nízkej rezidenčnej hustoty. So životom v prostredí nízkej hustoty, obmedzenej konektivity a dostupnosti sú spojené vyššie priame emisie domácností na dopravu a kúrenie, tiež nepriame emisie naviazané na sociálno-ekonomický status a všeobecne vyššiu spotrebu. Cieľom DDP bude identifikácia, analýza a komparácia vybraných aspektov klimatickej náročnosti suburbánnych procesov.

Školiteľ: Mgr. Pavel Šuška, PhD.

Jedným z rozmerov postsocialistických mestských premien je vývoj na poli občianskej a politickej angažovanosti, ktorý reaguje a je súčasťou širších sociálno-priestorových vzťahov. Tieto sa realizujú na rôznych mierkových úrovniach – lokálna alebo mestská je len jednou z relevantných, pričom jednotlivé mierky sa rôznym spôsobom prejavujú v pociťovaných problémoch, ich rámcovaní a v podobách aktivistickej praxe. Klimatická kríza ako faktor reštrukturalizácie pôvodných vzťahov medzi mierkami prináša potreby nájsť nové spôsoby účinného politického konania, ktoré odpovedajú na globálne problémy, no sú ukotvené v miestnych sociálno-politických podmienkach. Cieľom DP je preskúmať aspekty priestorovosti politickej angažovanosti aktérov klimatického (mestského) aktivizmu.

Školiteľ: Mgr. Martin Šveda, PhD.

Procesy suburbanizácie v zázemí hlavného mesta aktuálne predstavujú jednu z najvýznamnejších sociálno-priestorových transformácií na území Slovenska. Bratislavské zázemie, teda priestor dennej dochádzky najvýznamnejšieho ekonomického, politického, správneho a kultúrneho centra SR, sa bezprecedentne mení pod vplyvom intenzifikácie vzťahov s centrálnym mestom, ktorá je výsledkom a faktorom, ktorý ďalej podporuje rastúcu rezidenčnú príťažlivosť tohto regiónu. Do pôvodne vidieckeho a malomestského prostredia sa len za ostatné dve dekády presídlila populácia veľkosti krajského mesta, pričom zatiaľ nie sú signály, že by sa mal existujúci trend priestorovej expanzie mesta v blízkej budúcnosti výrazne spomaliť. Formujúca sa priestorová štruktúra metropolitnej oblasti bude ovplyvňovať životy stoviek tisícov obyvateľov, je preto potrebné porozumieť sociálno-priestorovému správaniu suburbánnych rezidentov. Prostredníctvom tradičných údajových zdrojov (napr. časo-priestorové denníky), ale aj nových perspektívnych údajov (lokalizačné údaje mobilnej siete) je cieľom práce podrobne zmapovať špecifiká časovo-priestorového správania obyvateľov suburbií. Výsledky budú nepochybne dôležité pre hlbšie porozumenie a manažovanie suburbánnych lokalít.

Školiteľ: Mgr. Martin Šveda, PhD.

Suburbanizácia predstavuje proces populačného a ekonomického rastu v zázemí mesta, ktorý prebieha pod vplyvom jeho priestorovej expanzie. Tento proces postihol prakticky všetky mestá vyspelého sveta a neobišiel ani Bratislavu. Paradoxne, tento proces nie je v centre pozornosti a nová zástavba rodinných domov v prímestskej zóne je často považovaná len za nezaujímavé satelity s „kobercovou“ výstavbou rovnako vyzerajúcich domov. Je zrejmé, že suburbanizácia nie je len krátkodobým trendom v bývaní, ale že „odstredivá sila“, vytláčajúca obyvateľov mesta do satelitných obcí, je prejavom novej kultúry spotreby a spôsobu života. Témou dizertačnej práce je analýza rezidenčnej mobility a rezidenčných preferencií v najdynamickejšie sa rozvíjajúcom regióne Slovenska – v zázemí Bratislavy. Prostredníctvom tradičných údajových zdrojov (napr. štatistické údaje o populácii), ale aj podrobného mapovania individuálnych životných trajektórií chce práca zachytiť a analyzovať kľúčové aspekty suburbánnych ašpirácií.

Školiteľ: Mgr. Martin Šveda, PhD.

Do tisícok nových rodinných domov v zázemí miest prichádzajú prisťahovalci z rôznych kútov Slovenska a s rôznymi motiváciami, predstavami a nárokmi na každodenný život. Je zrejmé, že tento fenomén nie je iba krátkodobým trendom v bývaní, ale že odstredivá rezidenčná mobilita je prejavom novej kultúry spotreby, separácie a nerovnosti v prostredí definovanom cenami nehnuteľností. Objavujú sa nové sídelné štruktúry, ktoré vytvárajú rezistentnú morfológiu a špecifickú sociálnu štruktúru, formujúce rytmus každodenného života pre generácie suburbánnych rezidentov. Tieto v dlhodobej perspektíve ovplyvnia spôsoby uvažovania o domove, komunite a sfére privátneho a verejného života. Na Slovensku, pre ktoré dlho platila dichotómia mestského a vidieckeho prostredia, sa ako čoraz naliehavejšia objavuje otázka (re)definovania „predmestia“ ako arény života pre stále väčšiu časť populácie. Rozmanité problémy každodennosti v suburbiu sú nepochybne následkom živelnej alebo len slabo regulovanej výstavby, ale súčasne aj chýbajúcej predstavy o priestorových parametroch a sociálnych funkciách novej sídelnej formy. Ak chceme reagovať na tento stav, zmysluplne manažovať predmestské prostredie a cielene ho formovať, potrebujeme najprv porozumieť procesom, ktoré formujú suburbiá na Slovensku. Cieľom práce je detailná analýza priestorových konfigurácií suburbánneho priestoru, ich morfogenéze a dopadom týchto sídelných štruktúr na každodenný život ich obyvateľov. Sekundárnym cieľom je vytvorenie „katalógu“ dobrých riešení, ktoré sa osvedčili v zahraničí a môžu byť inšpiráciou pre rezidenčné projekty aj na Slovensku.