Podmienky doktorandského štúdia

Školiteľ: RNDr. Monika Kopecká, PhD.

Cieľom DP bude rozvoj inovatívnych prístupov pri výskume diverzity poľnohospodárskej krajiny. Výsledkom projektu bude návrh metodického postupu automatizovanej klasifikácie diverzity na báze satelitných údajov s využitím súboru indikátorov relevantných z hľadiska Zelenej dohody EÚ a ďalších strategických dokumentov, zameraných na štruktúru krajiny. Metodický postup bude experimentálne overený na vybraných modelových územiach reprezentujúcich rôzne typy krajiny.

Školiteľ: Mgr. Ján Novotný, PhD.

Nárast záujmu spoločnosti o aktívny oddych je spojený so zvyšovaním nárokov na rekreačné funkcie krajiny. Obdobie pandémie COVID-19, spojené s obmedzenými možnosťami cestovania, zvýraznilo potrebu nachádzať nové lokality, vhodné pre turistiku a rekreáciu, predovšetkým v zázemí väčších miest. Cieľom dizertačnej práce bude na základe komplexnej geomorfologickej analýzy vybraného územia, zhodnotiť jeho potenciál z hľadiska rozvoja cestovného ruchu, s ohľadom na atraktivitu jednotlivých lokalít (geomorphosites), ochranu prírody, bezpečnosť turistov, ako aj vhodnosť na budovanie a rozvoj turistickej infraštruktúry. Výsledky práce budú využiteľné pre tvorbu nových produktov cestovného ruchu a môžu prispieť k udržateľnejšiemu využívaniu krajiny.

Školiteľ: Mgr. Ján Novotný, PhD.

Georeliéf je výsledkom protichodného pôsobenia endogénnych a exogénnych činiteľov. Pri súčasných morfoklimatických podmienkach v oblasti Západných Karpát sú dominantným organizačným prvkom georeliéfu riečne systémy. Na základe ich vlastností je možné identifikovať prejavy neotektoniky, ktorá je jedným z hlavných kontrolných faktorov vývoja georeliéfu. V tektonicky aktívnom prostredí je však potrebné odlíšiť vplyv tektonických procesov od ďalších faktorov, najmä od vplyvu heterogénnej litológie. Cieľom práce preto bude vykonať komplexnú geomorfologickú analýzu vybraného územia, extrahovať údaje z dostupných digitálnych modelov reliéfu a ďalších zdrojov (geologické mapy) a v teréne analyzovať rozdiely v odolnosti hornín. Výsledná syntéza poskytne poznatky o vývoji študovaného územia, s dôrazom na rozlíšenie hlavných faktorov, ktoré sa na jeho formovaní podieľali.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Strojové učenie sa dnes dostáva do nášho každodenného života. Diaľkový prieskum Zeme využíva strojové učenie okrem iného aj pri automatizácii klasifikácie, identifikácii vzorov v časových radoch alebo identifikácii krajinných vzorov. Cieľom tohto doktorandského štúdia je mapovanie biodiverzity trávnych porastov v Alpách a Karpatoch na základe umelej inteligencie kombinujúce pozemné merania so snímkami Landsat a Sentinel-1, Sentinel-2 a Planetscope a leteckými snímkami. Cieľom mapovania je identifikácia biodiverzity a manažmentu trávnych porastov a jej dokumentácia. Úspešný uchádzač by mal plynule ovládať angličtinu a mať nadšenie pre výskum pomocou umelej inteligencie a diaľkový prieskum Zeme. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcého europského projektu financovaného zo schémy Biodiversa+.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Strata ekologickej konektivity v čoraz fragmentovanejšej krajine ovládanej človekom ohrozuje dlhodobé pretrvávanie mnohých živočísnych druhov. Severné Karpaty sú európskym ohniskom prirodzenej divočiny, ktoré hlavné tzv. dáždnikové druhy, ako napr. medveďa hnedého alebo zubra európskeho. Zmeny vo využívaní krajiny, ako je rozvoj infraštruktúry alebo osídlenia, intenzifikácia poľnohospodárstva, ťažba lesov, však vystavujú divokú prírodu neustálemu tlaku. Cieľom tejto doktorandskej práce je zhodnotiť ekologickú konektivitu a jej zmeny na základe údajov GPS telemetrie a diaľkového prieskumu Zeme. Úspešný kandidát bude integrovať telemetrické údaje o pohybe druhov, snímky diaľkového prieskumu Zeme a poznatky zainteresovaných strán do výkonného, priestorovo explicitného hodnotenia konektivity. Úspešný kandidát by mal plynule ovládať angličtinu a mať vášeň pre voľne žijúce živočíchy a diaľkový prieskum Zeme. Táto doktorandská pozícia ponúka skvelú možnosť zapojiť sa do medzinárodných výskumných projektov. dobrá znalosť slovenského jazyka je výhodou.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Poľnohospodárska krajina môže byť využívaná rôznymi spôsobmi a intenzitou. Cieľom DDP je zhodnotiť možnosti údajov diaľkového prieskumu Zeme a iných priestorových/štatistických údajov pri mapovaní intenzity využitia poľnohospodárskej krajiny. Kandidát bude pracovať s časovými rádmi získanými zo satelitov Landsat a Sentinel-2 a spolu s ďalšími údajmi (napr., letecké snímky, alebo európske dáta Copernicus) identifikovať špecifické aktivity prebiehajúce na poľnohospodárskej pôde (napr., spásanie, kosenie, hnojenie). Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o priestorovú analýzu, diaľkový prieskum Zeme a spracovanie dát. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov.

Školiteľ: Mgr. Miloš Rusnák, PhD.

Fyzické parametre riečnych habitátov budú extrahované z detailných 3D modelov. Vybrané riečne úseky budu hodnotené pomocou snímok z dronov, z ktorých bude vypočítaná batymetria koryta, rekonštruovaná štruktúra dna koryta, štrkových lavíc, substrátu dna pod vodnou hladinou a následné identifikované jednotlivé habitáty. Z hydraulického modelovania bude použitá rýchlosť prúdenia. Pre finálnu detekciu jednotlivých tried habitátov bude využitá kombinácia údajov o rýchlosti prúdenia, hĺbke vody, zrnitosti substrátu a morfológie.

Školiteľ: Mgr. Miloš Rusnák, PhD.

Digitálne modely reliéfu s vysokým rozlíšením ponúkajú nové príležitosti na detailný výskum transportu sedimentov. Hlavným cieľom je kvantifikácia, hodnotenie a pochopenie súčasného správania sa sedimentov v zmysle sedimentovej kaskády od zdrojových zón, vstupu materiálu do koryta a transport sedimentu v koryte počas relatívne dlhého časového obdobia (niekoľko rokov). Modelovanie pohybu splavenín bude skúmaný na základe objemových zmien DEM a štandardných rovníc na modelovanie transportu v programe HecRAS a validáciou v teréne. Rovnice pre modelovanie transportu splavenín budú aplikované spolu s podrobnými 3D topografickými modelmi z UAV a distribúciou veľkosti zŕn štrkových lavíc a dna koryta. Tento teoretický výpočet transportnej kapacity (citlivý na vstupné hodnoty a údaje) bude kalibrovaný a validovaný terénnym výskumom pre konkrétny úsek rieky.

Školiteľ: Ing. Daniel Szatmári, PhD.

Ľudské vplyvy na krajinu spôsobujú kategorické zmeny jej využívania – napríklad zmenu ornej pôdy na zástavbu a pod. Nakoľko takéto zmeny môžu výrazne ovplyvniť stav krajiny, je dôležité poznať, kde a v akom rozsahu sa uskutočnili. Pri legálnych zmenách krajiny sú zásahy plánované a zaznamenávané v katastri nehnuteľností alebo poľnohospodárskych, lesníckych a iných databázach. Krajina je však čoraz častejšie atakovaná ilegálnymi ľudskými zásahmi, ktorých odhalenie kompetentnými orgánmi môže byť problematické. V súčasnosti sa používajú na identifikáciu zmien krajinnej pokrývky rôzne metódy. Z nich sú veľmi progresívne metódy aplikujúce údaje diaľkového prieskumu s údajmi z environmentálnych databáz a terénneho prieskumu. Cieľom práce je aplikácia uvedeného prístupu na identifikáciu zmien krajinnej pokrývky reprezentujúcich aj zmeny spôsobené ilegálnymi ľudskými aktivitami.

Školiteľ: Doc. RNDr. Matej Vojtek, PhD.

Zmeny vo frekvencii, veľkosti a priestorovej variabilite povodní sú na jednej strane pripisované prebiehajúcej klimatickej zmene a na tej druhej zvyšovaniu antropického tlaku na krajinu. V dôsledku ľudskej činnosti dochádza k zmenám krajiny a jej využívaniu, ktoré do značnej miery ovplyvňujú zrážkovo-odtokové procesy v povodiach a zároveň úroveň zraniteľnosti ekonomického, sociálneho a environmentálneho systému voči povodni. Povodňové riziko sa tak mení v priestore a čase. Cieľom dizertačnej práce je mapovanie a hodnotenie priestorovo-časových zmien povodňového rizika vo zvolených časových horizontoch. Práca je založená na integrovanom a komplexnom hodnotení povodňového rizika, ktoré je vyjadrené ako synergetický efekt povodňovej hrozby a zraniteľnosti voči povodni, s využitím geografických informačných systémov (GIS), metód diaľkového prieskumu Zeme (DPZ) a hydrologicko-hydraulického modelovania.

Školiteľ: Doc. RNDr. Matej Vojtek, PhD.

Pluviálne povodne v urbanizovaných územiach sú spôsobené lokálnymi a intenzívnymi zrážkovými udalosťami s veľmi krátkou dobou trvania, čo vedie k zaplaveniu týchto území skôr, ako sa zrážková voda dostane do vodného toku. Zmeny vo frekvencii a intenzite silných zrážkových udalostí a rozširovanie urbanizovaných území tak môžu negatívne vplývať na riziko vzniku pluválnych povodní. Cieľom dizertačnej práce je predikcia rizika pluválnych povodní vo zvolených modelových územiach. Riziko pluviálnych povodní bude hodnotené z hľadiska samotnej hrozby, ale aj z hľadiska segmentu zraniteľnosti s využitím geografických informačných systémov (GIS), metód diaľkového prieskumu Zeme (DPZ) a hydrologického modelovania.

Školiteľ: RNDr. Anton Michálek, CsC.

Hektické obdobie posledných troch rokov (2020 – 2022), v roku 2022 poznačené tromi simultánne prebiehajúcimi globálnymi krízami má, a ešte dlhší čas bude mať významný dosah na mnohé sociálne aspekty života obyvateľov. Téma DP je zameraná na výskum priestorovo diferencovaných sociálnych dopadov kríz v krajinách EÚ a v regiónoch Slovenska. Výskum bude zameraný na dva významné sociálne fenomény a to príjmové nerovnosti a chudobu. Obidva javy budú skúmané z aspektu zmien širokého spektra indikátorov, ktoré ich definujú a charakterizujú. Cieľom DP bude zachytiť situáciu (stav, vývoj a zmeny) v krajinách EÚ a regiónoch Slovenska z aspektu uvedených javov. Na základe kvantifikácie ich diferencovanej úrovne budú identifikované rizikové krajiny a regióny najviac negatívne postihnuté krízami. Ide o vysoko aktuálnu a originálnu tému zameranú na problematiku, ktorá doposiaľ nebola na Slovensku, ani v širšom stredoeurópskom priestore riešená. Zo špecifického zamerania a charakteru skúmanej problematiky je zrejmé, že prinesie principiálne nové poznatky. Výsledky by mali viesť k pochopeniu priestorovo i časovo diferencovaných sociálnych dopadov kríz v sledovaných krajinách a regiónoch.

Školiteľ: Mgr. Daniel Michniak, PhD.

Charakter štátnej hranice ovplyvňuje cezhraničné väzby v pohraničí. Jedným z indikátorov poukazujúcich na intenzitu cezhraničných väzieb je verejná osobná doprava. Cieľom DDP bude analýza vývoja cezhraničnej verejnej dopravy na príklade vybraných regiónov a identifikácia rôznych faktorov, ktoré ju ovplyvňujú.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Cieľom tejto doktorandskej témy je identifikovať súčasné ekosystémové služby národných parkov na Slovensku, vytvoriť scenáre ich možného budúceho vývoja a identifikovať možnosti implementácie ekosystémových služieb do strategického plánovania území. Úspešný kandidát by mal zvládnuť integráciu krajinnej ekológie, diaľkového prieskumu Zeme a sociálnch vied s cieľom stanovenia vedecky podložených poznatkov o možnostiach vývoja tohto územia. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny.Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich projektov.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Zmeny využitia krajiny sú spôsobené hybnými silami pôsobiacimi v rôznych mierkach. Príčinami zmien krajiny mô viaceré faktory pôsobiace vo viacerých mierkach. Zatiaľ čo niektoré príčiny možno identifikovať na miestnej úrovni, iné môžu pôsobiť na regionálnej alebo kontinentálnej úrovni. Okrem toho je zmena využitia krajiny často výsledkom tzv. tele-spojení medzi vzdialenými sociálno-ekologickými systémami. Cieľom tejto doktorandskej témy je identifikovať príčiny zmien využitia krajiny vo vybranom regióne sveta s osobitným zameraním na poľnohospodárstvo. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o modelovanie zmien využitia krajiny, diaľkový prieskum Zeme a záujem o objavovanie príčin existencie procesov formujúcich využívanie krajiny. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov.

Školiteľ: Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Rovnako ako v minulosti, budúci vývoj krajiny v Európe sa adaptuje súčasným prírodným a spoločenským výzvam (klimatické zmeny, urbanizácia, demografické trendy). Cieľom DDP je vytvoriť scenáre budúceho vývoja krajiny a ekosystémových služieb v Európe. Hlavnými dátovými zdrojmi sú dáta o krajinnej pokrývke, dáta o prírodných pomeroch a výsledky z plánovaných worskhopov. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o modelovanie zmien využitia krajiny, ekosystémových služieb a záujem o objavovanie príčin existencie procesov formujúcich využívanie krajiny. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov ako aj aplikáciu získaných vedeckých výsledkov v praxi.

Školiteľ: Mgr. Michala Sládeková Madajová, PhD.

Práca reaguje na aktuálnu tému optimalizácie a racionalizácie siete materských a základných škôl. Vychádza z diskusie ohľadom geografickej dostupnosti a kvality vzdelávania a v prípade predškolských zariadení aj z nedostatku komplexných dát v oblasti poskytovania starostlivosti o deti do veku 6 rokov. Primárnym zámerom práce je zmapovanie stavu tohto typu služieb z rôznych hľadísk s osobitným zreteľom na rurálne oblasti Slovenska, kde je situácia najvypuklejšia. Mieru záťaže na školský systém určuje populačný vývoj, ktorý spolu so sociálno-ekonomickými faktormi determinuje aj mieru dopytu po materských a základných školách. Okrem základných charakteristík (počet a rozmiestnenie zariadení, ich kapacita, počty tried, počet detí na jedného učiteľa/ku), budú preto hodnotené aj iné ukazovatele a ich vplyv (počty detí ohrozené chudobou, miera nezamestnanosti, regionálne rozdiely, denná periodicita dochádzky, individuálne stratégie rozhodovania, spoločenské požiadavky, či finančná náročnosť prevádzky). Cieľom je identifikovať možný priestor pre racionalizáciu siete materských a základných škôl a predostrieť koncepciu optimálnych spádových obvodov z aspektu niekoľkých scenárov – okrem klasickej časovej a priestorovej dostupnosti, aj so zohľadnením finančnej efektívnosti a individuálnych rozhodovacích stratégií. Práca reaguje na aktuálnu tému optimalizácie a racionalizácie siete materských a základných škôl. Vychádza z diskusie ohľadom geografickej dostupnosti a kvality vzdelávania a v prípade predškolských zariadení aj z nedostatku komplexných dát v oblasti poskytovania starostlivosti o deti do veku 6 rokov. Primárnym zámerom práce je zmapovanie stavu tohto typu služieb z rôznych hľadísk s osobitným zreteľom na rurálne oblasti Slovenska, kde je situácia najvypuklejšia. Mieru záťaže na školský systém určuje populačný vývoj, ktorý spolu so sociálno-ekonomickými faktormi determinuje aj mieru dopytu po materských a základných školách. Okrem základných charakteristík (počet a rozmiestnenie zariadení, ich kapacita, počty tried, počet detí na jedného učiteľa/ku), budú preto hodnotené aj iné ukazovatele a ich vplyv (počty detí ohrozené chudobou, miera nezamestnanosti, regionálne rozdiely, denná periodicita dochádzky, individuálne stratégie rozhodovania, spoločenské požiadavky, či finančná náročnosť prevádzky). Cieľom je identifikovať možný priestor pre racionalizáciu siete materských a základných škôl a predostrieť koncepciu optimálnych spádových obvodov z aspektu niekoľkých scenárov – okrem klasickej časovej a priestorovej dostupnosti, aj so zohľadnením finančnej efektívnosti a individuálnych rozhodovacích stratégií.

Školiteľ: Mgr. Pavel Šuška, PhD.

Transformácia hmotného mestského prostredia nie je hodnotovo a mocensky neutrálny proces. Naopak, do rozhodnutí o tom, čo sa kedy a kde vybuduje, zbúra či ponechá vstupujú aktéri s rôznymi kapacitami a využívajúci rôzne legitimizačné stratégie. Dynamický stavebný vývoj ostatných dvoch dekád v Bratislave priniesol množstvo situácií ilustrujúcich politickú podstatu procesov produkcie priestoru. Cieľom DDP je analýza prítomných mocenských vzťahov, konfliktov a ich priestorových vyjadrení a reflexiu použitých teoretických schém.

Školiteľ: Mgr. Pavel Šuška, PhD.

Suburbánny priestor má z hľadiska sociálno-kultúrnych aspektov špecifické postavenie. Na jednej strane je evidentný heterogénny prúd prisťahovalcov odlišných skúseností, svetonázoru a sociálneho statusu a na druhej je priestorom, kde sa tieto prichádzajúce identity stretávajú a navzájom interagujú. Dochádza tu k vyjednávaniu a vytváraniu nových identít, k prehodnocovaniu vzťahu k lokalite, spoločenstvu a redefinovaniu individuálneho i kolektívneho prežívania domova. Cieľom DDP bude analyzovať špecifické miestotvorné procesy a vzťahy, na ktorých sa podieľajú jednotlivci a skupiny rôznych sociodemografických charakteristík (vek, rod, etnicita, religiozita, sociálne postavenie a iné) a identít, ktoré sú ďalej premietnuté do individuálnych preferencií, predstáv či noriem a konfrontované so sociálno-kultúrnym a inštitucionálnym kontextom v suburbií.

Školiteľ: Mgr. Pavel Šuška, PhD.

Procesy suburbanizácie sú spájané s vyššou environmentálnou náročnosťou a klimatickými dopadmi. Environmentálna náročnosť a emisie vlastnej produkcie nových sídel, ktoré sú spojené so zmenami vo využívaní zeme, krajinnej pokrývky a budovaním extenzívnej infraštruktúry areálov relatívne nízkej rezidenčnej hustoty. So životom v prostredí nízkej hustoty, obmedzenej konektivity a dostupnosti sú spojené vyššie priame emisie domácností na dopravu a kúrenie, tiež nepriame emisie naviazané na sociálno-ekonomický status a všeobecne vyššiu spotrebu. Cieľom DDP bude identifikácia, analýza a komparácia vybraných aspektov klimatickej náročnosti suburbánnych procesov.

Školiteľ: Mgr. Pavel Šuška, PhD.

Jedným z rozmerov postsocialistických mestských premien je vývoj na poli občianskej a politickej angažovanosti, ktorý reaguje a je súčasťou širších sociálno-priestorových vzťahov. Tieto sa realizujú na rôznych mierkových úrovniach – lokálna alebo mestská je len jednou z relevantných, pričom jednotlivé mierky sa rôznym spôsobom prejavujú v pociťovaných problémoch, ich rámcovaní a v podobách aktivistickej praxe. Klimatická kríza ako faktor reštrukturalizácie pôvodných vzťahov medzi mierkami prináša potreby nájsť nové spôsoby účinného politického konania, ktoré odpovedajú na globálne problémy, no sú ukotvené v miestnych sociálno-politických podmienkach. Cieľom DP je preskúmať aspekty priestorovosti politickej angažovanosti aktérov klimatického (mestského) aktivizmu.