Geografický ústav SAV v spolupráci so Slovenskou geografickou spoločnosťou pri SAV usporiadali 23. apríla 2025 vedecký seminár s názvom „Emil Mazúr a jeho originálny prínos pre geografické myslenie“ pri príležitosti stého výročia narodenia významného predstaviteľa slovenskej geografie akademika Emila Mazúra (1925-1990).
Úvodné príhovory v rámci otvorenia seminára predniesli riaditeľ Geografického ústavu SAV, dr. Daniel Michniak a prezident Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV prof. Martin Boltižiar. V krátkom vstupe prof. V. Ira predstavil profil osobnosti E. Mazúra. Prvá časť seminára bola venovaná panelovej diskusii k prínosu E. Mazúra pre geografické myslenie, ktorú moderovali prof. R. Matlovič a prof. V. Ira. Organizátori pozvali 4 účastníkov panelovej diskusie, z ktorých dvaja sa z dôvodu ochorenia ospravedlnili. Aktívne sa panelovej diskusie zúčastnil prof. A. Bezák a dr. M. Lehotský. Prof. M. Huba zaslal písomne odpovede na témy diskusie, z ktorých moderátori citovali. Zaujímavá diskusia, do ktorej sa zapojili aj niektorí účastníci seminára a moderujúci, bola venovaná premenám geografie počas pôsobenia jubilanta v akademickom prostredí, prínosu E. Mazúra k štúdiu geomorfologických procesov a foriem a geomorfologickej regionalizácii na Slovensku, krajinným syntézam a ich pozícii vo vývoji geografického myslenia, využitiu krajinných syntéz v riešení environmentálnych a územných otázok, úlohe jubilanta pri tvorbe Atlasu SSR a jeho medzinárodnému významu, prínosu prof. Mazúra k integrovanému plánovaniu využívania krajiny na základe geografických princípov a odkazu Emila Mazúra pre súčasnú geografiu a budúce generácie.
Druhú časť seminára tvorili prednášky pozvaných prezentujúcich spojené s diskusiou. Prof. J. Minár predniesol veľmi hodnotný príspevok: „Geomorfologické dedičstvo akademika Mazúra“. Prof. J. Oťaheľ sa venoval zaujímavej téme v referáte „Emil Mazúr – geograf, vizionár, syntetik krajiny“. Prof. A. Bezák zaujal poslucháčov originálnym príspevkom o menej známych aktivitách v príspevku „E. Mazúr ako humánny geograf“. Prof. P. Korec a dr. J. Rusnák predniesli príspevok „Pri úvahách o vývoji regionálnej štruktúry Slovenska berme vážnejšie primárny potenciál jeho regiónov“. Záverečná prezentácia prof. V. Iru „Vplyv geografického myslenia E. Mazúra na formovanie Geografického časopisu“ sa sústredila na publikačné a organizačno-koncepčné aktivity jubilanta, ktorý dlhé roky pôsobil ako hlavný redaktor časopisu.
Účasť dr. Jána Mazúra, vnuka E. Mazúra a jeho krátky príhovor podčiarkli spoločenský charakter podujatia.
Panelová diskusia, príspevky prednesené v rámci seminára a diskusia poukázali na skutočnosť, že profesor Emil Mazúr bol významnou osobnosťou slovenskej, československej, ale i medzinárodnej geografie s veľkým rozhľadom, organizačnými schopnosťami a koncepčným uvažovaním. Stál pri konštituovaní bratislavskej školy krajinných syntéz, ktorá si získala uznanie medzinárodnej geografickej komunity v rámci štruktúr Medzinárodnej geografickej únie (IGU). Jeho dielo, prepojené hlbokou systematickosťou a víziou udržateľného rozvoja krajiny, zostáva trvalou inšpiráciou pre súčasných aj budúcich geografov.
Organizátori konferencie pripravili toto vedecké podujatie v rámci projektu VEGA (Genealógia moderného geografického myslenia na Slovensku: interferencia autochtónnej a alochtónnej podmienenosti, č. projektu 2/0058/24) ako prejav úcty slovenských geografov svojmu učiteľovi, vynikajúcemu odborníkovi a organizátorovi vedy, ktorý sa význačným spôsobom zaslúžil o rozvoj modernej slovenskej geografie.
Text: Vladimír Ira, René Matlovič | Foto: organizačný tím
Prof. RNDr. E. Mazúr, DrSc. (1925 -1990)
Prof. Emil Mazúr pochádzal z kopaničiarskych Javorníkov. Narodil sa v obci Divina v okrese Žilina. V tejto obci vyrástol a získal základné vzdelanie. Po absolvovaní gymnázia v Žiline sa zapísal na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave. Záujem o prírodu a krajinu ho priviedol k štúdiu geografie a histórie, ktoré úspešne ukončil v roku 1950. O rok neskôr predložil regionálno-geografickú prácu „Geografia Javorníkov“ a po jej obhájení získal doktorát prírodovedy. V roku 1957 sa stal docentom na Prírodovedeckej fakulte UK. V roku 1975 bol menovaný za profesora. V roku 1959 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a získal hodnosť kandidáta vied. V roku 1965 získal hodnosť doktora geografických vied (DrSc.) na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1975 bol menovaný za člena korešpondenta ČSAV a SAV, v roku 1980 bol zvolený za akademika SAV a nasledujúci rok (1981) za akademika ČSAV.
Celý svoj akademický život venoval geografickému pracovisku Slovenskej akadémie vied. V roku 1958 sa stal zástupcom riaditeľa a roku 1963 riaditeľom Geografického ústavu SAV (do roku 1988).
Od roku 1955 externe prednášal na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a neskôr pôsobil aj na Fakulte architektúry SVŠT (dnešná STU).
Po počiatočných regionálno-geografických prácach sa špeciálne zaoberať geomorfológiou. Pri výskume využíval svoje syntetizačné schopnosti najmä pri rozpracúvaní geomorfologickej typológie. Neskôr sa venoval regionálnej geografii a zameral sa na moderný, integrovaný výskum krajiny. Jeho zásluhou sa tato problematika stala jednou z významných aktivít Medzinárodnej geografickej únie (IGU). IGU ho v rokoch 1980 – 1988 poverila vedením pracovnej skupiny Landscape Synthesis.
Výsledky jeho výskumov sú obsiahnuté v množstve publikácii – niekoľko monografii a vedecké štúdie, uverejnené v československých i zahraničných periodikách. Medzi nimi treba uviesť i medzinárodne vysoko cenený Atlas Slovenskej socialistickej republiky a Encyklopédiu Slovenska s jeho významným autorsko-organizačným podielom.
Prof. Mazúr vykonával rozsiahlu organizačnú činnosť v rámci Prezídia ČSAV a Predsedníctva SAV. Bol napr. predsedom Komisie Predsedníctva SAV pre životne prostredie a podpredsedom Komisie ČSAV pre otázky životného prostredia. Bol predsedom Národného geografického komitétu, predsedom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (1975-1989) a predsedom Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV (1974-1978).
Profesor Mazúr bol významnou osobnosťou slovenskej, československej, ale i medzinárodnej geografie s veľkým rozhľadom, organizačnými schopnosťami a koncepčným uvažovaním.
Fotografie zo semináru
