SAV na svetovom fóre STS v Japonsku: Budúcnosť vedy stojí na dôvere, spolupráci a zodpovednom využívaní technológií

Ako zachovať dôveru verejnosti vo vedecké poznanie, zabezpečiť dlhodobú podporu výskumu a využiť potenciál umelej inteligencie v prospech spoločnosti? Aj tieto otázky boli témami 23. ročníka prestížneho medzinárodného Science and Technology in Society (STS) Forum, ktoré sa uskutočnilo 4. – 6. októbra 2026 v japonskom Kjóte. Slovenskú akadémiu vied na podujatí zastupovali jej predseda Martin Venhart a mladý vedecký pracovník Tomáš Goga, ktorý bol zároveň vybraný do medzinárodného programu Young Leaders.


Prevzaté v plnom rozsahu zo webovej stránky Slovenskej akadémie vied.


STS Forum patrí medzi významné svetové platformy, ktoré prepájajú vedu, politiku a hospodársku sféru. Od svojho vzniku v roku 2004 vytvára priestor na diskusiu medzi špičkovými vedcami vrátane laureátov Nobelovej ceny, predstaviteľmi vlád, vedúcimi osobnosťami univerzít, výskumných inštitúcií a technologických spoločností.

Tohtoročné stretnutie s podtitulom Navigating Tectonic Shifts in Science, Technology, and Society reagovalo na rýchle technologické zmeny, rastúce geopolitické napätie a globálne environmentálne výzvy. Diskusie sa venovali nielen novým vedeckým objavom, ale predovšetkým otázke, ako zabezpečiť, aby vedecký a technologický pokrok prinášal dlhodobý úžitok celej spoločnosti.


Veda potrebuje dôveru aj stabilné inštitúcie

Jednou z ústredných tém fóra bola dôvera vo vedecké poznanie a postavenie výskumných inštitúcií v meniacej sa spoločnosti. Na plenárnom zasadnutí Why Trust Science? (Prečo dôverovať vede?) rezonovali otázky komunikácie medzi vedeckou komunitou, verejnosťou a tvorcami verejných politík.

V diskusiách opakovane zaznievala potreba budovať dlhodobé výskumné kapacity a zachovať priestor pre základný výskum, ktorého výsledky nemožno vždy predvídať ani okamžite ekonomicky vyhodnotiť. Stabilné vedecké inštitúcie pritom predstavujú nenahraditeľnú súčasť schopnosti spoločnosti reagovať na nové výzvy. Táto diskusia je mimoriadne aktuálna aj pre Slovenskú akadémiu vied. Podpora kvalitného základného a aplikovaného výskumu, rozvoj medzinárodnej spolupráce a posilňovanie dôveryhodnosti vedeckých inštitúcií patria medzi dôležité predpoklady konkurencieschopnosti slovenskej vedy.


Umelá inteligencia zrýchľuje vedecké objavy, nenahrádza však ľudskú zvedavosť

Významnú pozornosť získali diskusie o umelej inteligencii, najmä plenárne zasadnutie Lights and Shadows of AI a tematická sekcia AI for Research. Účastníci poukazovali na schopnosť umelej inteligencie spracúvať rozsiahle dátové súbory, odhaľovať nové súvislosti a urýchľovať vedecké objavy. Súčasne však zdôrazňovali potrebu zachovať ľudskú kontrolu nad rozhodovaním, kritickým hodnotením výsledkov a formulovaním výskumných otázok.

Dôležitým posolstvom bolo, že vedecký pokrok nestojí iba na výpočtovom výkone. Jeho základom zostávajú zvedavosť, tvorivosť, schopnosť pracovať s neistotou a odvaha skúmať otázky bez vopred známeho výsledku. „Najvýraznejšie vo mne rezonovala myšlienka, že ak chceme skutočne využiť potenciál umelej inteligencie, potrebujeme nielen kvalitné dáta, funkčnú a zabezpečenú výpočtovú infraštruktúru, ale predovšetkým silné výskumné inštitúcie, ľudí schopných klásť správne otázky a prostredie podporujúce dlhodobý výskum,“ približuje Tomáš Goga, zástupca riaditeľa Geografického ústavu SAV.


Klimatická zmena, potravinová bezpečnosť a odolnosť krajiny

Významnú časť programu tvorili aj otázky udržateľnosti, energetiky, ochrany prírodných zdrojov a potravinovej a vodnej bezpečnosti.

Diskusia Agriculture, Food, and Water Security upozornila, že budúcnosť potravinových systémov nemožno posudzovať výlučne podľa produktivity. Klimatická zmena, nedostatok vody, meniace sa agroekologické podmienky či narušenie medzinárodných dodávateľských reťazcov zvyšujú význam odolnosti a regionálne prispôsobených riešení.

V diskusiách zaznievala potreba diverzifikovať poľnohospodársku produkciu, podporovať udržateľné hospodárenie s pôdou a vodou a využívať technologické inovácie spôsobom, ktorý zohľadňuje miestne prírodné a spoločenské podmienky.

Tieto výzvy sa bezprostredne dotýkajú aj výskumu realizovaného na  environmentálne orientovaných pracoviskách SAV. Diaľkový prieskum Zeme, geografické informačné systémy, dlhodobé environmentálne pozorovania a modelovanie zmien krajiny poskytujú dôležité podklady na hodnotenie klimatických rizík, monitorovanie poľnohospodárskej pôdy a podporu rozhodovania o využívaní prírodných zdrojov.


Mladí vedeckí lídri v dialógu s laureátmi Nobelovej ceny

Samostatnou súčasťou STS Forum bol program Young Leaders, ktorý sa uskutočnil 3. októbra 2026, v predvečer hlavného podujatia. Tomáš Goga z Geografického ústavu SAV, v. v. i., bol do programu pozvaný ako jeden z vybraných predstaviteľov nastupujúcej generácie vedeckých lídrov.

Program zahŕňal stretnutia mladých výskumníkov z rôznych krajín a osobitný dialóg s laureátmi Nobelovej ceny. Účastníci diskutovali o vedeckej kariére, slobode výskumu, význame mentoringu a zodpovednosti vedcov voči spoločnosti.

Jednou z účastníčok diskusie bola aj kanadská fyzička Donna Stricklandová, laureátka Nobelovej ceny za fyziku z roku 2018. Vo svojich úvahách zdôraznila význam vedeckej zvedavosti, otvoreného pracovného prostredia, kvalitného vedenia mladých výskumníkov aj potrebu zachovať rovnováhu medzi vedeckou kariérou a osobným životom.

Diskusie pripomenuli, že kvalitný výskum nevzniká iba vďaka technológiám a finančným zdrojom, ale aj v prostredí, ktoré podporuje nezávislé myslenie, spoluprácu a ochotu spochybňovať zaužívané predstavy.


Vedecká diplomacia a medzinárodná spolupráca ako nevyhnutnosť

Dôležitou témou fóra bola tiež budúcnosť vedeckej diplomacie. V čase rastúceho geopolitického napätia a technologickej konkurencie sa medzinárodná vedecká spolupráca dostáva pod čoraz väčší tlak.

Účastníci však opakovane zdôrazňovali, že žiadna krajina nemá monopol na vedecké objavy. Riešenia klimatickej zmeny, energetickej transformácie, zdravotných rizík či potravinovej bezpečnosti si vyžadujú spoluprácu naprieč štátmi, odbormi a inštitúciami.

Účasť predsedu SAV Martina Venharta a mladého vedca  z Geografického ústavu SAV Tomáša Gogu na STS Forum 2026 predstavovala príležitosť zapojiť slovenskú vedeckú komunitu do medzinárodnej diskusie o strategických otázkach budúcnosti výskumu. Zároveň potvrdila význam aktívneho zastúpenia slovenskej vedy na globálnych podujatiach, ktoré spájajú predstaviteľov vedeckých inštitúcií a nastupujúcu generáciu výskumných lídrov.


Spracoval: Tomáš Goga, Geografický ústav SAV, v. v. i.