Čo sa dialo vo Vysokých Tatrách, keď ustupovalo zaľadnenie a klíma sa otepľovala? Odpovede sa ukrývajú vo vrstvách sedimentov na dne horských jazier. Medzinárodný výskum s účasťou Roberty Prokešovej ukazuje, že jednotlivé jazerá reagovali na klimatické zmeny odlišne.
Autori analyzovali sedimenty z ôsmich plies Vysokých Tatier. Kombinovali ich podrobný opis, viaceré typy prírodných ukazovateľov a rádiokarbónové datovanie. Vrstvy bahna, prachových a ílovitých usadenín poskytujú nepriamy záznam o podmienkach, ktoré prevládali počas neskorého glaciálu a začiatku holocénu.
V starších usadeninách sa objavujú jemne vrstvené minerálne sedimenty, ktorých zmeny autori spájajú aj s vývojom zdrojov vody z topiaceho sa ľadu a so zmenami prostredia. Prechod k sedimentom bohatším na organickú hmotu sa však v jednotlivých jazerách nezačal naraz. Výskum odhaduje rozdielne časovanie tohto prechodu približne medzi 12,2 a 8,4 tisíca rokov pred súčasnosťou.
Znamená to, že samotná regionálna klíma nestačí na vysvetlenie všetkého. Odpoveď plesa ovplyvňovali aj vlastnosti jeho povodia, reliéf a tvar please. Výsledky pomáhajú presnejšie čítať prírodné archívy a rekonštruovať vývoj horskej krajiny po ústupe ľadovcov.
Prečo je to dôležité
- Pre výskum klímy: jazerné sedimenty dopĺňajú poznanie environmentálnych zmien počas tisícročí.
- Pre geomorfológiu: podobná klimatická zmena môže v rôznych horských povodiach zanechať odlišný záznam.
Publikácia: Starek, D. a kol. (2026). Variable responses to the Late Glacial–Early Holocene climate change in the Tatra Mountains (Western Carpathians) inferred from lacustrine sediments. Palaeogeography, Palaeoclimatology, Palaeoecology, 701, 114149. IF 2025: 2,9; JCR 2025: Paleontology 3/58 (D1).
Odkaz: https://doi.org/10.1016/j.palaeo.2026.114149
Článok je súčasťou výskumu v rámci projektov:
- VEGA 2/0014/25 — Od digitálnej topografie a geomorfometrických indexov k erózno-výzdvihovým rýchlostiam
Spracoval: Tomáš Goga | S pomocou GPT-6 Astra.