Riečne rozvodia tvoriace hranice medzi povodiami vnímame ako stabilné črty reliéfu. V časových horizontoch tisícov až miliónov rokov však rozvodia podliehajú významným zmenám. Tieto zmeny môžu prebiehať pomalou migráciou rozvodia ale aj náhlou zmenou označovanou ako riečne pirátstvo, pričom odrážajú celkovú dynamiku vývoja krajiny poháňanú geologickými či klimatickými procesmi.
Ak sa necháme uniesť štipkou fantázie, môžeme rozvodia vidieť ako priestor neľútostného zápasu vodných tokov o územie.
- Dokážeme identifikovať miesta najvýraznejších presunov rozvodí a predpovedať budúci vývoj?
- Vieme identifikovať príčiny migrácie?
- Prečo niektoré segmenty rozvodí dynamicky migrujú a iné zostávajú relatívne stabilné?
Podobné otázky si položili naši kolegovia Roberta Prokešová a Ján Novotný v článku publikovanom v časopise Geomorphology.
Svoj výskum zamerali na jednu z najznámejších slovenských riek – Hron a jeho hlavné rozvodie. Štúdia sa opiera o analýzu údajov digitálneho modelu reliéfu (DMR) a z neho extrahovaných kvantitatívnych topografických parametrov (tzv. metrík alebo indexov). Miera asymetrie hodnôt týchto parametrov, identifikovaná štatistickými metódami, poukazuje na rozdiely v intenzite eróznych procesov na opačných stranách rozvodí. Rozdielna intenzita erózie je hlavnou priamou príčinou nestability rozvodí avšak odráža pôsobenie celej palety faktorov a procesov od regionálnych, zväčša tektonických, až po lokálne alebo krátkodobo (v geologickom ponímaní času) pôsobiace. Využitá kombinácia dvoch kategórií metrík – fluviálnych a svahových, potvrdila predpoklady, že každá kategória metrík je citlivá na činitele pôsobiace v odlišnej priestorovej a časovej mierke. Fluviálne metriky ako χ (chí) index alebo index strmosti ksn poukazujú na pomerne jednotný trend migrácie rozvodí smerom na sever reagujúc na hlavný regionálny činiteľ – prebiehajúci tektonický zdvih Západných Karpát, ktorý je stále aktívny aj keď jeho intenzita je v súčasnosti len mierna. Naopak, hodnoty svahových (tzv. Gilbertových) metrík, ktoré charakterizujú topografiu svahov priľahlých k rozvodiam, vykazujú nižší stupeň asymetrie, poukazujúci na vyššiu stabilitu analyzovaných rozvodí. Tento zdanlivý nesúlad môže mať viacero príčin, od oscilujúceho charakteru tektonického zdvihu Západných Karpát, cez pôsobenie lokálnych procesov, ako je glaciálna erózia alebo zosuvná aktivita, až po stabilizujúci vplyv erózii odolávajúcich hornín tvoriacich niektoré rozvodné hrebene.
Štúdia tak prináša odpovede na zaujímavé otázky načrtnuté v úvode, a zároveň nastoľuje nové, ktoré si vyžadujú ďalší výskum. Je tak pekným príkladom toho, že vedecké bádanie je vzrušujúcou cestou, plnú prekvapení, vynárajúcich sa otázok a hľadanina odpovedí na ne.
Prečo je to dôležité
- Pre poznanie Karpát: topografické indexy umožňujú identifikovať oblasti s odlišnými geomorfologickými procesmi.
- Pre metodiku: spojenie riečnych a svahových ukazovateľov dáva presnejší kontext než použitie jedného indexu.
Publikácia: Prokešová, R. – Novotný, J. (2026). Dynamics of the Hron River drainage divide (Western Carpathians): From regional drivers to local controls. Geomorphology, 493, 110077. IF 2025: 3,2; Q2 JCR.
Odkaz: https://doi.org/10.1016/j.geomorph.2025.110077
Článok je súčasťou výskumu v rámci projektu:
- VEGA 2/0014/25 — Od digitálnej topografie a geomorfometrických indexov k erózno-výzdvihovým rýchlostiam
Spracoval: Ján Novotný, Róberta Prokešová | S pomocou GPT-6 Astra.
