Mení sa časopriestorová variabilita hrúbky sedimentov starého koryta Dunaja po odvedení vody do drenážneho kanála v roku 1992? Práve touto otázkou sa zaoberal tím vedcov v najnovšom článku kolektívu autorov z (nielen) Geografického ústavu SAV.
V najnovšom článku Lehotský, M., et al. (2024), na ktorom spolupracovalo viacero kolegov z nášho ústavu (RNDr. Milan Lehotským CSc., RNDr. Šárka Horáčková, PhD., Mgr. Miloš Rusnák, PhD.), sa autori zameriavali na skúmanie časopriestorovej variability hrúbky sedimentov riečneho úseku starého koryta Dunaja po odvedení vody do drenážneho kanála v roku 1992. Výskum nanesených sedimentov bol vykonaný na 5 laviciach viazaných na korytové výhony a realizoval sa na základe identifikácie ich povrchu v troch časových horizontoch (pre pôvodný štrkový povrch, pre povrch pred povodňou v roku 2013 a pre povrch po povodni 2013).
Výskumom autori dospeli k výsledkom, že počas obdobia 1992–2017 pribudlo na laviciach celkom 1 146 589 m3 sedimentov, z toho 209 752 m3 počas povodne v roku 2013 a 267 700 m3 v období po povodni 2014–2017. Hrúbka akrécie však nesúvisí s výškou nad strednou hladinou vody v koryte. Je priestorovo variabilná, čo je pravdepodobne spôsobené variabilitou hydraulických pomerov podmienených variabilitou vegetačnej pokrývky. Jej trend v čase však zostáva konštantný, t. j. závisí od frekvencie veľkých povodní. Okrem toho, objem odvedenia vody meraný v profiloch lavíc v roku 1996 a 2014 vplyvom nanášania sedimentov klesá, t. j. koryto umožňuje pretiecť menšiemu objemu vody.
Článok Morphologic Adjustment of a River Reach with Groynes to Channel Bypassing bol publikovaný v časopise Pure and Applied Geophysics (Springer) – IF 2022: 2.0
Článok je súčasťou výskumu v rámci projektov:
- VEGA 2/0016/24
