Zatiaľ čo humózne jazerá sú bežné v severnej Európe, v strednej Európe sú zriedkavé. A pochopenie ich vývoja nie je v našich podmienkach ešte natoľko preskúmané.
V najnovšom článku z dielne autorov Bitušík, et al. (2024), ktorého súčasťou bola aj naša vedecká pracovníčka – RNDr. Šárka Horáčková, PhD., je rekonštruovaný vývoj takéhoto humózneho jazera – Rakytovského plesa v Tatrách – za posledných 8000 rokov.
V článku identifikovali tri fázy vývoja tohto jazera:
- Fáza 1: od svojho vzniku bolo jazero oligotrofné a jeho chémia bola kontrolovaná podzemnými vodami bohatými na bazické katióny, ktoré tlmočili účinok kyslých humóznych látok z lesa a rašeliniska, ktoré už boli v povodí prítomné.
- Fáza 2: začiatok prechodu do tejto fázy je označený súbežnými zmenami. Klimatické zmeny spolu s lokálnou geochémiou boli schopné zmeniť limnologické podmienky podporujúce jedinečné spoločenstvá chironomíd, ktoré nemajú analógiu v súčasných Karpatských jazerách.
- Fáza 3: acidofilné/acidotolerantné taxóny indikujú charakteristické podmienky humózneho jazera (približne pred ~3400 rokmi)
- Niektoré taxóny, ktoré sa objavili pred ~2000 rokmi po prvýkrát, naznačujú dystrofný stav, v ktorom jazero zostáva až do súčasnosti. Ľudské aktivity boli v oblasti zistené od eneolitu, ale nemali priamy vplyv na jazero.
Článok „From oligotrophy to dystrophy: the ontogeny of a humic lake in an extrazonal boreal taiga in Central Europe“ bol publikovaný v časopise Journal of Quaternary Science (Wiley) – IF 2022: 2.3
Článok je súčasťou výskumu v rámci projektov:
- APVV-20-0358 / APVV-15-0292
- VEGA 2/0163/21
