Vedci z viacerých európskych krajín – medzi nimi aj Geografický ústav SAV – publikovali v prestížnom časopise Remote Sensing of Environment článok, ktorý zhŕňa najnovšie poznatky o využívaní satelitných technológií na sledovanie pustnutia poľnohospodárskej pôdy. Štúdia s názvom “The progress and potential directions in the remote sensing of farmland abandonment” ponúka komplexný pohľad na to, ako moderný diaľkový prieskum Zeme (DPZ) umožňuje lepšie pochopiť meniace sa vzťahy medzi človekom a krajinou.
Na výskume sa podieľali naši kolegovia, Ján Feranec, Tomáš Goga a Róbert Pazúr, spolu s kolegami z Dánska, Česka, Poľska a Nemecka. Autori analyzujú, ako sa v priebehu posledných desaťročí vyvíjali metódy diaľkového prieskumu pri mapovaní opúšťania poľnohospodárskej pôdy – javu, ktorý zasahuje veľkú časť Európy. Poukázali, že zo satelitných dát z programov Landsat a Sentinel možno sledovať, kde sa poľnohospodárska činnosť utlmuje a kde sa krajina mení na lúky, lesy alebo neobhospodarované plochy. Moderné metódy založené na strojovom učení umožňujú odlíšiť prirodzenú sukcesiu od ekonomického alebo sociálneho zániku poľnohospodárstva.
Spustnutie poľnohospodárskej pôdy nie je len ekologická otázka – je to zrkadlo spoločenských a ekonomických zmien. V niektorých regiónoch sa vďaka nemu zvyšuje biodiverzita a obnovujú sa prirodzené ekosystémy, no inde dochádza k zarastaniu burinami, strate tradičnej kultúrnej krajiny a úpadku vidieckych komunít.
Pre spoločnosť to má viacero dôsledkov:
- Lepšie plánovanie krajiny: presné satelitné dáta umožňujú obciam a regiónom identifikovať, ktoré územia strácajú poľnohospodársku funkciu a aký majú potenciál pre rekultiváciu, ekologickú obnovu alebo nové využitie.
- Podpora biodiverzity: informácie o opustenej pôde pomáhajú smerovať opatrenia v rámci ochrany prírody a zvyšovania ekologickej stability územia.
- Efektívnejšie využívanie európskych fondov: údaje z DPZ môžu podporiť spravodlivejšie prideľovanie priamych platieb a zlepšiť Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ, ktorá často vyžaduje dôkazy o skutočnom využívaní pôdy.
- Oživenie vidieka: poznanie trendov opúšťania pôdy pomáha politikom aj samosprávam plánovať rozvojové projekty, ktoré motivujú ľudí zostať na vidieku – napríklad formou podpory ekologického poľnohospodárstva, agroturizmu alebo obnovy krajiny.
- Prevencia environmentálnych rizík: satelitné mapy môžu upozorniť na oblasti náchylné na požiare, eróziu či invazívne druhy, ktoré sa často objavujú práve na neobhospodarovaných pozemkoch.
Výskum ukazuje, že prepojenie satelitných údajov s umelou inteligenciou umožní v budúcnosti sledovať zmeny v krajine v takmer reálnom čase. To znamená, že štátne aj regionálne inštitúcie budú môcť reagovať rýchlejšie – napríklad pri krízových situáciách, environmentálnom plánovaní či kontrole využívania dotácií. Výskum prináša dôležitý príspevok k pochopeniu, ako sa mení európska krajina – a ako môžeme tieto zmeny využiť v prospech udržateľnej, odolnej a životaschopnej spoločnosti.
Článok, pod vedením Alexandra Prishchepova, s názvom The progress and potential directions in the remote sensing of farmland abandonment bol publikovaný v časopise Remote Sensing of Environment (Elsevier) – IF 2024: 11.4
Článok je súčasťou výskumu v rámci viacerých, nielen slovenských projektov:
- SK-AAL – Pokročilé hodnotenie spustnutej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku [APVV-MVP-24-0386]
- Detekcia diverzity krajiny Slovenska a jej zmien na báze údajov diaľkového prieskumu v kontexte Zelenej dohody EÚ [VEGA 2/0043/23]
Text: Tomáš Goga
