Aké nové možnosti ponúka metamodernizmus pre pochopenie a interpretáciu geografického myslenia v súčasnosti? Možno ho považovať za zásadnú diskontinuitu v historickom vývoji tejto vedeckej disciplíny? A ako možno v geografii konceptuálne a metodologicky uchopiť ontologické a epistemologickú osciláciu typickú pre metamodernistické myslenie?
O čo vlastne ide?
Tak túto otázku si určite pokladáte viacerí.
Metamodernizmus je nový spôsob uvažovania, ktorý sa snaží hľadať rovnováhu medzi protikladmi – napríklad medzi tradíciou a inováciou, medzi racionalitou a emóciou či medzi rôznymi prístupmi k poznaniu. Autori aktuálnej štúdie ukazujú, že aj geografia môže z metamodernizmu čerpať inšpiráciu a posunúť sa ďalej v spôsobe, akým premýšľa o svete.
V nedávnom čísle časopisu Folia Geographica (67/1, 2025, IF 2024 2.0) vyšiel vedecký článok autorov Reného Matloviča a Kvetoslavy Matlovičovej s názvom „The Metamodern Shift in Geographical Thought: Oscillatory Ontology and Epistemology, Post-disciplinary and Post-paradigmatic Perspectives“. Ide o vôbec prvý pokus o reflexiu metamodernistického obratu v geografickom myslení v rámci geografickej literatúry.
Prečo je to dôležité?
Podľa autorov môže ísť o ďalší veľký míľnik v dejinách geografie. Nový prístup zdôrazňuje otvorenosť, rôznorodosť a schopnosť reagovať na výzvy, ktorým dnes čelí spoločnosť – klimatická zmena, globalizácia či kultúrne konflikty. Autori majú zámer podnietiť diskusiu o uplatňovaní metamodernistických konceptov v geografickom myslení, pričom zároveň uznávajú ich obmedzenia a možné riziká.
Teraz trošku komplikovanejšie
Primárnym cieľom tejto štúdie je ukázať, ako môže metamodernizmus prispieť k reinterpretácii geografického myslenia a identifikovať jeho potenciál v historickom vývoji tejto disciplíny. V teoreticko-metodologickej časti autori diskutujú o diskontinuitách vo vedeckom myslení a aplikujú model Latoura-Barnesa na analýzu fáz mobilizácie a autonomizácie metamodernizmu v rámci akademického diskurzu. Predstavujú kľúčové metamodernistické koncepty a princípy – metarealizmus, zetetizmus, hylosemiotiku, subláciu, osciláciu vedeckých diskurzov, paradoxnú pozíciu pravdy a veľkých naratívov, dia-/polylogické myslenie a koexistenciu vrstiev kultúrneho vývoja a načrtávajú ich aplikovateľnosť v geografickom výskume. Využívajú pritom kvalitatívne, diskurzívne a historicko-kontextuálne metódy na skúmanie metamoderného posunu v geografickom myslení so zameraním na epistemologické, ontologické a metodologické transformácie.
Geografiu reinterpretujú ako post-disciplinárnu a post-paradigmatickú vedeckú disciplínu, ktorá osciluje medzi rôznymi ontologickými, epistemologickými a metodologickými rámcami. V tomto kontexte zdôrazňujú potrebu otvoreného, reflexívneho a pluralistického prístupu, ktorý umožňuje integráciu rôznych typov poznania a metodologických stratégií. Táto rekonceptualizácia geografie reaguje na potrebu komplexného, na prax orientovaného poznania, ktoré dokáže čeliť súčasným globálnym výzvam.
Článok je súčasťou výskumu v rámci projektu:
VEGA č. 2/0058/24 „Genealógia moderného geografického myslenia na Slovensku: interferencia autochtónnych a alochtonných podmieneností“.
Text: René Matlovič | Upravil: Tomáš Goga | Ilustrácia: Peter Clarke
